Váš nákupný košík je prázdny

Nákup

Kusy: 0

Spolu: 0,00

0

Zaľadnenie

Zaľadnenie

Posledná doba ľadová sa skončila približne pred 13 tisíc rokmi.

Geografia

Kľúčové slová

zaľadnenia, doba ľadová, glaciálne, interglaciálny, Otepľovanie, ochladenie, podnebie, ľadový príkrov, ľadovec, Ľad, príroda, histórie Zeme, zemepis

Súvisiace extra

Scénky

Pred zaľadnením

  • Britské ostrovy
  • Jadranské more
  • Severná Európa
  • Severná Amerika
  • Aljaška
  • Červené more
  • Alpy
  • Stredozemné more
  • Indonézia
  • Japonsko
  • Austrália
  • Himaláje
  • Fínska jazerná pahorkatina
  • Veľké kanadské jazerá

Počas dejín našej Zeme najväčšie klimatické zmeny priniesli ľadové doby.
Ľadová doba predstavuje také dlhodobé klimatické zmeny, počas ktorých priemerná teplota Zeme sa zníži, kvôli čomu sa zväčšuje rozloha polárnych a kontinentálnych ľadových pokrývok, respektíve ľadovcov.
Je dokázané, že existovali štyri väčšie ľadové doby:

1. Na prelome prekambria a paleozoika (pred 800–600 miliónmi rokov) – vtedy malo zaľadnené územie najväčšiu rozlohu

2. Počas ordovika v paleozoiku (pred 460–430 miliónmi rokov)

3. Na prelome karbónu a permu (pred 330–250 miliónmi rokov)

4. V pleistocéne (pred 1,8 miliónmi–10 tisíc rokmi)

Ľadové doby charakterizuje striedanie ľadových (glaciálnych) a medziľadových (interglaciálnych) periód. Tieto periódy sa cyklicky striedajú každých 40-100 tisíc rokov.

Príčiny zaľadnenia:

1. Zníženie intenzity slnečného žiarenia;
2. Zmeny v dráhe Zeme (zmeny v sklone zemskej osi, kolísavý pohyb zemskej osi, zmeny v tvare obežnej dráhy Zeme);
3. Posun pólov;
4. Zmeny v procese výmeny tepla v oceáne (striedanie mrznutia a vyparovania);
5. Zmeny v atmosfére (skleníkový efekt);
6. Zmeny v polohe kontinentov.

Maximum ľadovej pokrývky

  • Britské ostrovy
  • Jadranské more
  • Severná Európa
  • Severná Amerika
  • Aljaška
  • Červené more
  • Alpy
  • Stredozemné more
  • Indonézia
  • Japonsko
  • Austrália
  • Himaláje
  • Fínska jazerná pahorkatina
  • Veľké kanadské jazerá

Súčasnosť

  • Britské ostrovy
  • Jadranské more
  • Severná Európa
  • Severná Amerika
  • Aljaška
  • Červené more
  • Alpy
  • Stredozemné more
  • Indonézia
  • Japonsko
  • Austrália
  • Himaláje
  • Fínska jazerná pahorkatina
  • Veľké kanadské jazerá

Vplyv ľadovej doby

  • Britské ostrovy
  • Jadranské more
  • Severná Európa
  • Severná Amerika
  • Aljaška
  • Červené more
  • Alpy
  • Stredozemné more
  • Indonézia
  • Japonsko
  • Austrália
  • Himaláje

Vplyv otepľovania

  • Britské ostrovy
  • Jadranské more
  • Severná Európa
  • Severná Amerika
  • Aljaška
  • Červené more
  • Alpy
  • Stredozemné more
  • Indonézia
  • Japonsko
  • Austrália
  • Himaláje
  • Fínska jazerná pahorkatina
  • Veľké kanadské jazerá

Animácia

  • Britské ostrovy
  • Jadranské more
  • Severná Európa
  • Severná Amerika
  • Aljaška
  • Červené more
  • Alpy
  • Stredozemné more
  • Indonézia
  • Japonsko
  • Austrália
  • Himaláje
  • Fínska jazerná pahorkatina
  • Veľké kanadské jazerá
  • Miláno
  • Mníchov
  • Ženeva
  • Gibraltársky prieliv
  • Nová Guinea
  • New York
  • Južné Ohio
  • Škandinávia

Rozprávanie

Zaľadnenie:

Ľadovou dobou nazývame ten stav Zeme, kedy je na póloch stála ľadová pokrývka. V dejinách Zeme boli viaceré veľké ľadové doby, ktoré mohli trvať aj niekoľko miliónov rokov. V rámci veľkej ľadovej doby sa strieda v niekoľko stotisícročných periódach viacero menších cyklov oteplenia a ochladenia.

Z hľadiska dejín Zeme aj dnes žijeme v ľadovej dobe, momentálne trvá ľadová doba kenozioka, ale v rámci nej sa nachádzame v cykle menšieho oteplenia.

Posledné zaľadnenie sa začalo pred 110 000 rokmi a skončilo sa pred 10 000 rokmi. Táto ľadová doba zohrávala dôležitú úlohu pri tvorbe súčasného vzhľadu krajiny v Európe a Amerike.

Ľad zbrúsil skaly, ich sedimenty neskôr uložil, studené vetry takisto zbrusovali povrch a vytvorili sprašový, pieskový povrch. Priemerná teplota bola o 5 °C nižšia v porovnaní s tou dnešnou, flóra a fauna sa zmenila, podnebné pásma sa posunuli, mnohé druhy vyhynuli.

Na póloch sa rozloha a hrúbka ľadovej pokrývky značne rozšírila, polárny ľadovec pokryl veľkú časť Európy, ťahal sa od Škandinávie smerom na juh v 2000 kilometrovom páse, hrúbka ľadovej pokrývky dosahovala 2000-3000 m.
Hladina oceánov sa kvôli veľkej mase polárnych ľadovcov značne znížila, a tak Britské ostrovy spájala s kontinentom pevnina. Značná časť ostrovov bola pokrytá ľadovcom. Alpské ľadovce sa rozšírili po Miláno, Mníchov a Ženevu, a vytvorili tak morénové pásma.
Zníženie morskej hladiny spôsobilo krasovatenie severojadranskej panvy. Stredozemné more uzatvorením Gibraltárskeho prielivu stratilo spojenie s Atlantickým oceánom. Červené more takisto stratilo kontakt s okolitým oceánom a vzniklo z neho vnútrozemské more bez akéhokoľvek odtoku, jeho značná časť vyschla.
Himalájske ľadovce sa rozšírili smerom nadol a obsadili veľké územie. Kvôli zníženiu morskej hladiny Japonsko spájala s Áziou pevnina. Indonézia bola s Áziou spojená takisto pevninou. Austrália bola spojená s Novou Guineou a od Indonézie ju delila iba úžina.
Medzi Severnou Amerikou a Áziou sa vytvoril most z pevniny, ktorý nebol pokrytý ľadom a umožňoval ľuďom a iný živočíšnym druhom presun do Ameriky. Severná Amerika bola pokrytá ľadom po 40. stupeň zemepisnej šírky, pričom táto pokrývka dosahovala hrúbku 3000-3500 m. Ľad siahal až po New York, jadro Long Islandu vytvorila moréna. Ľad sa ťahal najjužnejšie po južné Ohio, táto oblasť sa nachádza na rovnakom stupni zemepisnej šírky ako Sicília.

Otepľovanie:

Počas dejín Zeme na Zemi neprevládala polárna ľadová pokrývka. Tieto periódy z času na čas prerušila perióda zaľadnenia, t.j. ľadová doba.
Ľadovou dobou nazývame tú periódu, počas ktorej sú póly pokryté ľadovou pokrývkou. V rámci ľadovej doby sa strieda viacero periód oteplenia a ochladenia.

Momentálne sa nachádzame v perióde oteplenia ľadovej doby kenozioka.

Počas dejín Zeme sa viackrát vyskytli oveľa vyššie teploty, ako sú tie dnešné. To zapríčinilo zmiznutie polárnych ľadových čiapok a priemerná výška morskej hladiny bola o 100 m väčšia, ako je tá dnešná. Súčasná perióda oteplenia trvá už 10 000 rokov, v posledných 100 rokoch sa tempo otepľovania zrýchlilo, čo pravdepodobne spôsobila ľudská činnosť, ktorá znečisťuje životné prostredie.

Výsledkom posledného cyklu oteplenia je súčasný stav, t.j. zo škandinávskej oblasti zmizla ľadová pokrývka, vznikla dnešná podoba tejto krajiny a slávne nórske fjordy. Jazerá Fínskej jazernej pahorkatiny vyhĺbili polárne ľadovce, tie sa potom po ústupe ľadovcov naplnili vodou. Takýmto spôsobom vznikli stovky jazier a ostrovov.
Roztopenie polárnych ľadovcov zapríčinilo zvýšenie morskej hladiny, pevnina spájajúca Britské ostrovy s kontinentom zmizla. Alpské ľadovce ustúpili a zanechali za sebou ľadovcové údolia a morénové jazerá.
Panvu Jadranského mora znova zaplavilo more. Opätovne sa vytvorilo spojenie medzi Stredozemným morom a Atlantickým oceánom, predošlý most z pevniny pri Gibraltárskom prielive zanikol.
Znova vzniklo prepojenie medzi Červeným morom a Indickým oceánom. Himalájske ľadovce ustúpili. Zanikla pevnina spájajúca Japonsko s ázijským kontinentom. Z Indonézie sa znova stalo súostrovie.
Značnú časť Austrálie zaplavilo more, Nová Guinea sa stala ostrovom. Pevnina spájajúca Ameriku s Áziou sa dostala pod vodu. V Amerike ustúpili ľadovce, vznikli Veľké kanadské jazerá. Korytá vyhĺbené ľadovcami boli naplnené vodou z roztopeného ľadu.

Súvisiace extra

Ľadovec (stredný)

Ľadovec je veľká kopa ľadu, ktorá vznikla zo snehu a je v neustálom spomalenom pohybe.

Ľadovec (základný)

Ľadovec je veľká skupina ľadu tvorená zo snehu a je v neustálom spomalenom pohybe.

Fjord

Fjord je dlhý a úzky morský záliv, ktorý vzniká v hornatých oblastiach v blízkostí morí a oceánov prehĺbením údolí riek vplyvom tlaku postupujúcich ľadovcov.

Ľadové kryhy

Ľadové kryhy sú bloky zamrznutej sladkej vody, ktoré plávajú na morskej hladine.

Podnebné pásma

Zem je rozdelená na geografické, podnebné a vegetačné pásma.

Zmena polohy kontinentov v geologickom časovom pásme

V histórií našej planéty boli kontinenty neustále v pohybe. Tento proces prebieha dodnes.

Šabľozubý tiger

Vyhynutý druh veľkej mačkovitej šelmy pomenovanej podľa ich veľkých šabľovytých očných zubov.

Jaskyňa z obdobia staršej doby kamennej

Prvé bydliská v histórii ľudstva poskytujú veľa informácií o spôsobe života našich predkov.

Mamut

Mamut je vyhynutý rod z čeľade slonovitých a radu chobotnancov. Lovili ho pravekí ľudia.

Megalitické kultúry v Európe

Niekoľko tisícročné stavby pozostávajúce z obrovských kamenných blokov sú záhadnými pamiatkami, ktoré tu zanechali megalitické kultúry.

Morské prúdy

Morské prúdy tvoria dopravníkový pás, ktorý vo výraznej miere ovplyvňuje Zemskú klímu.

Rozšírenie Homo sapiens na Zemi

"Človek rozumný" pochádzajúci z Afriky postupne dobil väčšinu kontinentov.

Tektonické platne

Tektonické platne sa môžu pohybovať vzájomne voči sebe.

Topenie a tuhnutie

Počas zmrazovania vznikajú medzi molekulami vody vodíkové väzby, čo vedie ku kryštalickej štruktúre.

Trilobity (fosílie)

Zaraďujeme sem predkov pavúkovcov a rakov.

Vývoj jazier

Stojaté vody v priehlbinách zemského povrchu môžu vznikať pôsobením endogénnych a exogénnych síl, respektíve ľudskou činnosťou.

Zmena ročných období (pokročilý)

Zemská os nie je kolmá na rovinu svojej obežnej dráhy, preto sa počas roka na danom mieste Zeme stále mení uhol sklonu a intenzita slnečných lúčov.

Amonity, podtrieda štvoržiabrých hlavonožcov

Patrili do skupiny hlavonožcov s vonkajšou vápenatou schránkou. Ich fosílie sú dôležité ukazovatele.

Apatosaurus

Bylinožravý dinosaurus s mohutnou stavbou tela a dlhým krkom.

Archaeopteryx

Archeopteryx je vyhynutý pravták, ktorý predstavuje spojivo medzi vtákmi a plazmi.

Deinonychus

Deinonychus, ktorého meno znamená "hrozný pazúr", bol mäsožravým dinosaurom z čeľade dromeosaurov.

Dolmen (hunebed)

Výnimočné dolmeny nachádzajúce sa na území dnešného Holandska boli postavené asi pred päťtisíc rokmi.

Flóra a fauna v karbóne

Táto animácia predstavuje živočíchy a rastliny, ktoré sa vyskytovali v období medzi devónom a permom (pred 358-299 miliónmi rokov).

Homo erectus

"Človek vzpriamený" vyrábal nástroje a používal oheň.

Ichthyostega

Praobojživelník, ktorý vyhynul pred 360 mil.rokov. Patrí medzi prvé známe suchozemské štvornožce.

Pteranodon longiceps

Prehistorický lietajúci plaz podobný vtákom, avšak nie je medzi nimi priame evolučné spojenie.

Stegosaurus

Druh pravekého jaštera, ktorého kostenné platne slúžili na termoreguláciu.

Tiktaalik

Prechodná forma medzi rybami a suchozemskými štvornohými stavovcami.

Tyranosaurus rex „tyranský jašter“

Je vyhynutý praveký dravý jašter, jeden z najznámejších dinosaurov.

Triceratops

Typ dinosaura z obdobia vrchnej kréty. Rozpoznať ho môžeme podľa kostenného goliera a troch rohov.

Vrása (stredný)

Bočná tlaková sila spôsobuje že sa na kameňoch tvoria záhyby. Týmto sa tvoria na horách vrásy.

Gejzír

Gejzír je prameň, ktorý periodicky vystrekuje teplú vodu a paru.

Zaujímavé fakty z geografie - Spoločnosť

Táto animácia vás oboznámi so zaujímavými faktami o našej spoločnosti.

Zmena ročných období (základný)

Zemská os nie je kolmá na rovinu svojej obežnej dráhy, preto sa počas roka na danom mieste Zeme stále mení uhol sklonu a intenzita slnečných lúčov.

Added to your cart.