Váš nákupný košík je prázdny

Nákup

Kusy: 0

Spolu: 0,00

0

Trójsky kôň

Trójsky kôň

V Homérovom epose trójsky kôň bol vojnová lesť Grékov v trójskej vojne. Vymyslel ju Odyseus.

Dejepis

Kľúčové slová

Trójsky kôň, Troy, Trójska vojna, Homer, Odysseus, Iliad, epos, Menelaus, Agamemnon, Ilion, Gréci, Helena, Achilles, Hellas, Malá Ázia, grécki bohovia, Odysea, legenda, bojovník, trik, Vojsko, támadás, obliehanie

Súvisiace extra

Scénky

Mesto Trója

Dar pre bohov

Animácia

Oslava

Trójsky kôň

V noci

Prechádzka

Rozprávanie

Podľa starovekých gréckych bájí trójska vojna vypukla kvôli tomu, že trójsky princ Paris uniesol krásnu Helenu, manželku spartského kráľa Menelaa. Gréci prisahali pomstu, zjednotili svoje sily a valili sa na mesto Trója v Malej Ázii s obrovskou armádou.

Začal sa vražedný boj o mesto, ktorého staroveké meno bolo Ílion. Jeho masívne múry pokladali za nepreniknuteľné. O niektorých udalostiach, ktoré sa odohrali počas tejto vojny hovorí aj epos Ilias od starogréckeho básnika Homéra.
V hrdinskom epose, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr., sa spomína iba jedna kratšia etapa vojny, ale neuvádza, ako sa skončil tento desať rokov trvajúci boj.

Podľa báje kráľ ostrova Ithaka, Odyseus, ktorý bojoval na strane Grékov, videl, ako jeden z jeho vojakov vyrezáva koňa. To bolo následne zdrojom jeho nápadu, ktorý použil vo svojich plánoch.
Dal vytesať obrovského dreveného koňa, v jeho vnútri sa ukryli grécki bojovníci, vrátane Achilla.
Heléni sa odplavili a ukotvili pri blízkom ostrove. Trójania si mysleli, že Gréci ukončili obliehanie mesta. Grécky vojak Sinón, ktorého vycvičil Odyseus, sa vyhlásil za zradcu. Nahovoril kráľovi Íliona, Priamovi, že kôň je darom pre bohov a bude ochraňovať mesto, ak ho umiestnia za jeho hradby. Veštkyňa Kassandra a kňaz boha Apolóna, Laokoón protestovali proti tomu, ale Priamos im neveril.

Trójania omámení víťazstvom umiestnili dreveného koňa za mestské hradby a následne usporiadali veľkú oslavu.
Keď zaspali, Sinón vypustil z vnútra koňa gréckych bojovníkov. Oni potom otvorili brány a dali znamenie helénskej armáde. Mesto, ktoré zostalo bez ochrany, sa stalo obeťou dobyvateľov a plameňov.

Súvisiace extra

Akropola (Atény, 5. storočie pr. Kr.)

Najslávnejšia citadela na svete je Akropola v Aténach, ktorá bola postavená počas Periklovej mierovej éry.

Atreova pokladnica (Mykény, 14. storočie pred Kr.)

Mykénsky staroveký kruhový hrob podľa tradície je viazaný k menu mýtickému kráľovi.

Bastila (Paríž, 18. storočie)

Parížske väzenie sa stalo legendárnym kvôli udalostiam francúzskej revolúcie v roku 1789.

Grécka a makedónska falanga

Falanga bola staroveká vojenská formácia gréckej pechoty.

Grécki bohovia

Olympský bohovia boli podľa starovekej gréckej mytológie rovnako rozmanitý ako ľudia.

Knosský palác (2. tisícročie pr. Kr.)

Najväčší palácový komplex ostrova Kréta bol pravdepodobne stredisko minojskej civilizácie.

Mykény (2. tisícročie pred Kr.)

Toto mesto s vyspelou kultúrou bolo prvým osídlením v histórii, ktoré malo citadelu.

Staroveká grécka keramika

Majstrovské diela starovekých gréckych hrnčiarov sú dôležité archeologické pramene.

Typy gréckych stĺpov

Iónske, dórske a korintské stĺpy majú odlišné rozmery a ozdoby.

Daidalos a Ikaros

Staroveký grécky mýtus o tragédií otca a syna, ktorí chceli utiecť z ostrova Kréta.

Makedónska obliehacia veža (4. storočie pr. Kr.)

Pomocou tohto nástroja vojsko Alexandra Veľkého úspešne obliehalo aj opevnené miesta.

Staroveké rímske obliehacie stroje

Tieto technické nástroje starovekí Rimania použili na dobýjanie pevnosti.

Added to your cart.