Váš nákupný košík je prázdny

Nákup

Kusy: 0

Spolu: 0,00

0

Sopečná činnosť

Sopečná činnosť

Počas sopečnej činnosti magma vystupuje zo zemskej kôry na povrch.

Geografia

Kľúčové slová

sopka, magma mechanizmus, sopečná erupcia, sopky, Sopečná činnosť, magma, Následná sopečná činnosť, magma komora, dosková tektonika, zemetrasenie, láva, formácie horská, Vezuv, príroda, zemepis, tektonická doska, zemská kôra, katastrofa

Súvisiace extra

Scénky

Sopky a platňová tektonika

  • Africká platňa
  • Eurázijská platňa
  • Arabská platňa
  • Indická platňa
  • Severoamerická platňa
  • Juhoamerická platňa
  • Pacifická platňa
  • Karibská platňa
  • Kokosová platňa
  • Platňa Nazca
  • Antarktická platňa
  • Austrálska platňa
  • Filipínska platňa

Sopečná činnosť je proces, v rámci ktorého magma vystupuje zo zemskej kôry na povrch. Sopky sa neobjavujú náhodne, ale vytvárajú reťazce, ktoré sa nachádzajú hlavne pozdĺž okrajov tektonických platní.
Sopečná činnosť zohráva dôležitú úlohu pri vzniku pohorí.
Magma je podpovrchová, horúca, tečúca roztavená hornina. Magma vytekajúca na povrch je láva. Na mieste, kde sa dostáva na povrch, vzniká sopka.
Podľa typu erupcie rozlišujeme explozívne, efuzívne a zmiešané sopky.

Explozívne sopky produkujú množstvo pary a plynov, ktoré sa dostávajú na povrch cez kráter prostredníctvom prudkých výbuchov. Tak vzniká vysoký stĺp popolového mraku a prúd sopečných úlomkov. Vietor môže popolový mrak rozšíriť na veľké územie. Prúd sopečných úlomkov sa valí dole sopečným kužeľom veľkou rýchlosťou. Toto je najničivejšia forma sopečnej erupcie.
Krakatau, Mt. Pelée a Mt. St. Helens sú najznámejšími príkladmi sopiek s erupciou tohto typu.

Efuzívne erupcie nie sú sprevádzané výbuchom, ani prúdom sopečných úlomkov, na povrch vystupuje iba tekutá láva. Sopečný kužeľ vzniká zo stuhnutej lávy.
Príkladom pre tento typ sopiek je Mauna Kea a Mauna Loa, obe sa nachádzajú na Havajských ostrovoch.

V prípade zmiešaných sopiek dochádza k výbuchu, ako aj prúdeniu lávy. Sopečný kužeľ pozostáva zo striedajúcich sa vrstiev úlomkov a lávy, to sú vrstvené sopky.
Väčšina sopiek na Zemi patrí k tomuto typu. Najznámejším príkladom je Stromboli, Etna a Cotopaxi.

Po sopečných erupciách môžeme pozorovať následnú sopečnú činnosť, ktorá pozostáva najmä z úniku pary a plynov.

Fumarola je súhrnným názvom pre otvory, ktorými v rámci následnej sopečnej činnosti uniká para a plyny. Na povrch vystupuje para, ktorá obsahuje rôzne chemické látky a plyny.

Solfatara je označenie pre otvory produkujúce sírové výpary. Jedná sa o takú fumarolu, z ktorej sa spolu s vodnou parou uvoľňujú aj sírové zlúčeniny.

Aj mofeta je fumarola: v jej prípade je produktom následnej sopečnej činnosti oxid uhličitý. Mofeta môže byť suchá, kedy na povrch vystupuje plyn, respektíve mokrá, kedy vystupuje uhličitanová voda.

Gejzír je periodicky vyvierajúci horúci prameň. Voda presakuje do podpovrchových dutín a akumuluje sa tam. Pod ňou sa nachádza magmatický krb, vplyvom jeho tepla táto voda zovrie a vyviera ako fontána.

Bahnové sopky sú sprievodnými javmi sopečnej činnosti na bahnitých územiach. Z riedkeho bahna neustále buble plyn.

Najničivejšie sopečné erupcie rozptýlia obrovské množstvo úlomkov.
Krakatau počas svojej erupcie v roku 1883 roztrúsila materiál s objemom 18 km³, kým Tambora pri erupcii v roku 1815, ktorá bola azda najväčšou v dejinách ľudstva, rozptýlila úlomky s celkovým objemom 80 km³.
Takéto mohutné erupcie majú globálne dopady na zemskú atmosféru, podnebie a živé organizmy.

Najväčšie sopečné erupcie

  • Mauna Kea
  • Mauna Loa
  • Novarupta
  • Mt. St. Helens
  • Santa Maria
  • Cotopaxi
  • Mt. Pelée
  • La Soufriere
  • Vezuv
  • Stromboli
  • Etna
  • Kolumbo
  • Piton de la Fournaise
  • Bandai San
  • Pinatubo
  • Krakatau
  • Tambora
  • Tarawera

Sopečná činnosť je proces, v rámci ktorého magma vystupuje zo zemskej kôry na povrch. Sopky sa neobjavujú náhodne, ale vytvárajú reťazce, ktoré sa nachádzajú hlavne pozdĺž okrajov tektonických platní.
Sopečná činnosť zohráva dôležitú úlohu pri vzniku pohorí.
Magma je podpovrchová, horúca, tečúca roztavená hornina. Magma vytekajúca na povrch je láva. Na mieste, kde sa dostáva na povrch, vzniká sopka.
Podľa typu erupcie rozlišujeme explozívne, efuzívne a zmiešané sopky.

Explozívne sopky produkujú množstvo pary a plynov, ktoré sa dostávajú na povrch cez kráter prostredníctvom prudkých výbuchov. Tak vzniká vysoký stĺp popolového mraku a prúd sopečných úlomkov. Vietor môže popolový mrak rozšíriť na veľké územie. Prúd sopečných úlomkov sa valí dole sopečným kužeľom veľkou rýchlosťou. Toto je najničivejšia forma sopečnej erupcie.
Krakatau, Mt. Pelée a Mt. St. Helens sú najznámejšími príkladmi sopiek s erupciou tohto typu.

Efuzívne erupcie nie sú sprevádzané výbuchom, ani prúdom sopečných úlomkov, na povrch vystupuje iba tekutá láva. Sopečný kužeľ vzniká zo stuhnutej lávy.
Príkladom pre tento typ sopiek je Mauna Kea a Mauna Loa, obe sa nachádzajú na Havajských ostrovoch.

V prípade zmiešaných sopiek dochádza k výbuchu, ako aj prúdeniu lávy. Sopečný kužeľ pozostáva zo striedajúcich sa vrstiev úlomkov a lávy, to sú vrstvené sopky.
Väčšina sopiek na Zemi patrí k tomuto typu. Najznámejším príkladom je Stromboli, Etna a Cotopaxi.

Po sopečných erupciách môžeme pozorovať následnú sopečnú činnosť, ktorá pozostáva najmä z úniku pary a plynov.

Fumarola je súhrnným názvom pre otvory, ktorými v rámci následnej sopečnej činnosti uniká para a plyny. Na povrch vystupuje para, ktorá obsahuje rôzne chemické látky a plyny.

Solfatara je označenie pre otvory produkujúce sírové výpary. Jedná sa o takú fumarolu, z ktorej sa spolu s vodnou parou uvoľňujú aj sírové zlúčeniny.

Aj mofeta je fumarola: v jej prípade je produktom následnej sopečnej činnosti oxid uhličitý. Mofeta môže byť suchá, kedy na povrch vystupuje plyn, respektíve mokrá, kedy vystupuje uhličitanová voda.

Gejzír je periodicky vyvierajúci horúci prameň. Voda presakuje do podpovrchových dutín a akumuluje sa tam. Pod ňou sa nachádza magmatický krb, vplyvom jeho tepla táto voda zovrie a vyviera ako fontána.

Bahnové sopky sú sprievodnými javmi sopečnej činnosti na bahnitých územiach. Z riedkeho bahna neustále buble plyn.

Najničivejšie sopečné erupcie rozptýlia obrovské množstvo úlomkov.
Krakatau počas svojej erupcie v roku 1883 roztrúsila materiál s objemom 18 km³, kým Tambora pri erupcii v roku 1815, ktorá bola azda najväčšou v dejinách ľudstva, rozptýlila úlomky s celkovým objemom 80 km³.
Takéto mohutné erupcie majú globálne dopady na zemskú atmosféru, podnebie a živé organizmy.

Explozívna erupcia

  • popolový mrak
  • kráter
  • prúd sopečných úlomkov

Sopečná činnosť je proces, v rámci ktorého magma vystupuje zo zemskej kôry na povrch. Sopky sa neobjavujú náhodne, ale vytvárajú reťazce, ktoré sa nachádzajú hlavne pozdĺž okrajov tektonických platní.
Sopečná činnosť zohráva dôležitú úlohu pri vzniku pohorí.
Magma je podpovrchová, horúca, tečúca roztavená hornina. Magma vytekajúca na povrch je láva. Na mieste, kde sa dostáva na povrch, vzniká sopka.
Podľa typu erupcie rozlišujeme explozívne, efuzívne a zmiešané sopky.

Explozívne sopky produkujú množstvo pary a plynov, ktoré sa dostávajú na povrch cez kráter prostredníctvom prudkých výbuchov. Tak vzniká vysoký stĺp popolového mraku a prúd sopečných úlomkov. Vietor môže popolový mrak rozšíriť na veľké územie. Prúd sopečných úlomkov sa valí dole sopečným kužeľom veľkou rýchlosťou. Toto je najničivejšia forma sopečnej erupcie.
Krakatau, Mt. Pelée a Mt. St. Helens sú najznámejšími príkladmi sopiek s erupciou tohto typu.

Efuzívne erupcie nie sú sprevádzané výbuchom, ani prúdom sopečných úlomkov, na povrch vystupuje iba tekutá láva. Sopečný kužeľ vzniká zo stuhnutej lávy.
Príkladom pre tento typ sopiek je Mauna Kea a Mauna Loa, obe sa nachádzajú na Havajských ostrovoch.

V prípade zmiešaných sopiek dochádza k výbuchu, ako aj prúdeniu lávy. Sopečný kužeľ pozostáva zo striedajúcich sa vrstiev úlomkov a lávy, to sú vrstvené sopky.
Väčšina sopiek na Zemi patrí k tomuto typu. Najznámejším príkladom je Stromboli, Etna a Cotopaxi.

Po sopečných erupciách môžeme pozorovať následnú sopečnú činnosť, ktorá pozostáva najmä z úniku pary a plynov.

Fumarola je súhrnným názvom pre otvory, ktorými v rámci následnej sopečnej činnosti uniká para a plyny. Na povrch vystupuje para, ktorá obsahuje rôzne chemické látky a plyny.

Solfatara je označenie pre otvory produkujúce sírové výpary. Jedná sa o takú fumarolu, z ktorej sa spolu s vodnou parou uvoľňujú aj sírové zlúčeniny.

Aj mofeta je fumarola: v jej prípade je produktom následnej sopečnej činnosti oxid uhličitý. Mofeta môže byť suchá, kedy na povrch vystupuje plyn, respektíve mokrá, kedy vystupuje uhličitanová voda.

Gejzír je periodicky vyvierajúci horúci prameň. Voda presakuje do podpovrchových dutín a akumuluje sa tam. Pod ňou sa nachádza magmatický krb, vplyvom jeho tepla táto voda zovrie a vyviera ako fontána.

Bahnové sopky sú sprievodnými javmi sopečnej činnosti na bahnitých územiach. Z riedkeho bahna neustále buble plyn.

Najničivejšie sopečné erupcie rozptýlia obrovské množstvo úlomkov.
Krakatau počas svojej erupcie v roku 1883 roztrúsila materiál s objemom 18 km³, kým Tambora pri erupcii v roku 1815, ktorá bola azda najväčšou v dejinách ľudstva, rozptýlila úlomky s celkovým objemom 80 km³.
Takéto mohutné erupcie majú globálne dopady na zemskú atmosféru, podnebie a živé organizmy.

Efuzívna erupcia

  • kráter
  • lávový prúd

Sopečná činnosť je proces, v rámci ktorého magma vystupuje zo zemskej kôry na povrch. Sopky sa neobjavujú náhodne, ale vytvárajú reťazce, ktoré sa nachádzajú hlavne pozdĺž okrajov tektonických platní.
Sopečná činnosť zohráva dôležitú úlohu pri vzniku pohorí.
Magma je podpovrchová, horúca, tečúca roztavená hornina. Magma vytekajúca na povrch je láva. Na mieste, kde sa dostáva na povrch, vzniká sopka.
Podľa typu erupcie rozlišujeme explozívne, efuzívne a zmiešané sopky.

Explozívne sopky produkujú množstvo pary a plynov, ktoré sa dostávajú na povrch cez kráter prostredníctvom prudkých výbuchov. Tak vzniká vysoký stĺp popolového mraku a prúd sopečných úlomkov. Vietor môže popolový mrak rozšíriť na veľké územie. Prúd sopečných úlomkov sa valí dole sopečným kužeľom veľkou rýchlosťou. Toto je najničivejšia forma sopečnej erupcie.
Krakatau, Mt. Pelée a Mt. St. Helens sú najznámejšími príkladmi sopiek s erupciou tohto typu.

Efuzívne erupcie nie sú sprevádzané výbuchom, ani prúdom sopečných úlomkov, na povrch vystupuje iba tekutá láva. Sopečný kužeľ vzniká zo stuhnutej lávy.
Príkladom pre tento typ sopiek je Mauna Kea a Mauna Loa, obe sa nachádzajú na Havajských ostrovoch.

V prípade zmiešaných sopiek dochádza k výbuchu, ako aj prúdeniu lávy. Sopečný kužeľ pozostáva zo striedajúcich sa vrstiev úlomkov a lávy, to sú vrstvené sopky.
Väčšina sopiek na Zemi patrí k tomuto typu. Najznámejším príkladom je Stromboli, Etna a Cotopaxi.

Po sopečných erupciách môžeme pozorovať následnú sopečnú činnosť, ktorá pozostáva najmä z úniku pary a plynov.

Fumarola je súhrnným názvom pre otvory, ktorými v rámci následnej sopečnej činnosti uniká para a plyny. Na povrch vystupuje para, ktorá obsahuje rôzne chemické látky a plyny.

Solfatara je označenie pre otvory produkujúce sírové výpary. Jedná sa o takú fumarolu, z ktorej sa spolu s vodnou parou uvoľňujú aj sírové zlúčeniny.

Aj mofeta je fumarola: v jej prípade je produktom následnej sopečnej činnosti oxid uhličitý. Mofeta môže byť suchá, kedy na povrch vystupuje plyn, respektíve mokrá, kedy vystupuje uhličitanová voda.

Gejzír je periodicky vyvierajúci horúci prameň. Voda presakuje do podpovrchových dutín a akumuluje sa tam. Pod ňou sa nachádza magmatický krb, vplyvom jeho tepla táto voda zovrie a vyviera ako fontána.

Bahnové sopky sú sprievodnými javmi sopečnej činnosti na bahnitých územiach. Z riedkeho bahna neustále buble plyn.

Najničivejšie sopečné erupcie rozptýlia obrovské množstvo úlomkov.
Krakatau počas svojej erupcie v roku 1883 roztrúsila materiál s objemom 18 km³, kým Tambora pri erupcii v roku 1815, ktorá bola azda najväčšou v dejinách ľudstva, rozptýlila úlomky s celkovým objemom 80 km³.
Takéto mohutné erupcie majú globálne dopady na zemskú atmosféru, podnebie a živé organizmy.

Zmiešaná erupcia

  • prívodný komín
  • kráter
  • lávový prúd

Sopečná činnosť je proces, v rámci ktorého magma vystupuje zo zemskej kôry na povrch. Sopky sa neobjavujú náhodne, ale vytvárajú reťazce, ktoré sa nachádzajú hlavne pozdĺž okrajov tektonických platní.
Sopečná činnosť zohráva dôležitú úlohu pri vzniku pohorí.
Magma je podpovrchová, horúca, tečúca roztavená hornina. Magma vytekajúca na povrch je láva. Na mieste, kde sa dostáva na povrch, vzniká sopka.
Podľa typu erupcie rozlišujeme explozívne, efuzívne a zmiešané sopky.

Explozívne sopky produkujú množstvo pary a plynov, ktoré sa dostávajú na povrch cez kráter prostredníctvom prudkých výbuchov. Tak vzniká vysoký stĺp popolového mraku a prúd sopečných úlomkov. Vietor môže popolový mrak rozšíriť na veľké územie. Prúd sopečných úlomkov sa valí dole sopečným kužeľom veľkou rýchlosťou. Toto je najničivejšia forma sopečnej erupcie.
Krakatau, Mt. Pelée a Mt. St. Helens sú najznámejšími príkladmi sopiek s erupciou tohto typu.

Efuzívne erupcie nie sú sprevádzané výbuchom, ani prúdom sopečných úlomkov, na povrch vystupuje iba tekutá láva. Sopečný kužeľ vzniká zo stuhnutej lávy.
Príkladom pre tento typ sopiek je Mauna Kea a Mauna Loa, obe sa nachádzajú na Havajských ostrovoch.

V prípade zmiešaných sopiek dochádza k výbuchu, ako aj prúdeniu lávy. Sopečný kužeľ pozostáva zo striedajúcich sa vrstiev úlomkov a lávy, to sú vrstvené sopky.
Väčšina sopiek na Zemi patrí k tomuto typu. Najznámejším príkladom je Stromboli, Etna a Cotopaxi.

Po sopečných erupciách môžeme pozorovať následnú sopečnú činnosť, ktorá pozostáva najmä z úniku pary a plynov.

Fumarola je súhrnným názvom pre otvory, ktorými v rámci následnej sopečnej činnosti uniká para a plyny. Na povrch vystupuje para, ktorá obsahuje rôzne chemické látky a plyny.

Solfatara je označenie pre otvory produkujúce sírové výpary. Jedná sa o takú fumarolu, z ktorej sa spolu s vodnou parou uvoľňujú aj sírové zlúčeniny.

Aj mofeta je fumarola: v jej prípade je produktom následnej sopečnej činnosti oxid uhličitý. Mofeta môže byť suchá, kedy na povrch vystupuje plyn, respektíve mokrá, kedy vystupuje uhličitanová voda.

Gejzír je periodicky vyvierajúci horúci prameň. Voda presakuje do podpovrchových dutín a akumuluje sa tam. Pod ňou sa nachádza magmatický krb, vplyvom jeho tepla táto voda zovrie a vyviera ako fontána.

Bahnové sopky sú sprievodnými javmi sopečnej činnosti na bahnitých územiach. Z riedkeho bahna neustále buble plyn.

Najničivejšie sopečné erupcie rozptýlia obrovské množstvo úlomkov.
Krakatau počas svojej erupcie v roku 1883 roztrúsila materiál s objemom 18 km³, kým Tambora pri erupcii v roku 1815, ktorá bola azda najväčšou v dejinách ľudstva, rozptýlila úlomky s celkovým objemom 80 km³.
Takéto mohutné erupcie majú globálne dopady na zemskú atmosféru, podnebie a živé organizmy.

Následná sopečná činnosť

  • fumarola
  • gejzír
  • solfatara
  • mofeta
  • bahenná sopka

Sopečná činnosť je proces, v rámci ktorého magma vystupuje zo zemskej kôry na povrch. Sopky sa neobjavujú náhodne, ale vytvárajú reťazce, ktoré sa nachádzajú hlavne pozdĺž okrajov tektonických platní.
Sopečná činnosť zohráva dôležitú úlohu pri vzniku pohorí.
Magma je podpovrchová, horúca, tečúca roztavená hornina. Magma vytekajúca na povrch je láva. Na mieste, kde sa dostáva na povrch, vzniká sopka.
Podľa typu erupcie rozlišujeme explozívne, efuzívne a zmiešané sopky.

Explozívne sopky produkujú množstvo pary a plynov, ktoré sa dostávajú na povrch cez kráter prostredníctvom prudkých výbuchov. Tak vzniká vysoký stĺp popolového mraku a prúd sopečných úlomkov. Vietor môže popolový mrak rozšíriť na veľké územie. Prúd sopečných úlomkov sa valí dole sopečným kužeľom veľkou rýchlosťou. Toto je najničivejšia forma sopečnej erupcie.
Krakatau, Mt. Pelée a Mt. St. Helens sú najznámejšími príkladmi sopiek s erupciou tohto typu.

Efuzívne erupcie nie sú sprevádzané výbuchom, ani prúdom sopečných úlomkov, na povrch vystupuje iba tekutá láva. Sopečný kužeľ vzniká zo stuhnutej lávy.
Príkladom pre tento typ sopiek je Mauna Kea a Mauna Loa, obe sa nachádzajú na Havajských ostrovoch.

V prípade zmiešaných sopiek dochádza k výbuchu, ako aj prúdeniu lávy. Sopečný kužeľ pozostáva zo striedajúcich sa vrstiev úlomkov a lávy, to sú vrstvené sopky.
Väčšina sopiek na Zemi patrí k tomuto typu. Najznámejším príkladom je Stromboli, Etna a Cotopaxi.

Po sopečných erupciách môžeme pozorovať následnú sopečnú činnosť, ktorá pozostáva najmä z úniku pary a plynov.

Fumarola je súhrnným názvom pre otvory, ktorými v rámci následnej sopečnej činnosti uniká para a plyny. Na povrch vystupuje para, ktorá obsahuje rôzne chemické látky a plyny.

Solfatara je označenie pre otvory produkujúce sírové výpary. Jedná sa o takú fumarolu, z ktorej sa spolu s vodnou parou uvoľňujú aj sírové zlúčeniny.

Aj mofeta je fumarola: v jej prípade je produktom následnej sopečnej činnosti oxid uhličitý. Mofeta môže byť suchá, kedy na povrch vystupuje plyn, respektíve mokrá, kedy vystupuje uhličitanová voda.

Gejzír je periodicky vyvierajúci horúci prameň. Voda presakuje do podpovrchových dutín a akumuluje sa tam. Pod ňou sa nachádza magmatický krb, vplyvom jeho tepla táto voda zovrie a vyviera ako fontána.

Bahnové sopky sú sprievodnými javmi sopečnej činnosti na bahnitých územiach. Z riedkeho bahna neustále buble plyn.

Najničivejšie sopečné erupcie rozptýlia obrovské množstvo úlomkov.
Krakatau počas svojej erupcie v roku 1883 roztrúsila materiál s objemom 18 km³, kým Tambora pri erupcii v roku 1815, ktorá bola azda najväčšou v dejinách ľudstva, rozptýlila úlomky s celkovým objemom 80 km³.
Takéto mohutné erupcie majú globálne dopady na zemskú atmosféru, podnebie a živé organizmy.

Rozprávanie

Sopečná činnosť je proces, v rámci ktorého magma vystupuje zo zemskej kôry na povrch. Sopky sa neobjavujú náhodne, ale vytvárajú reťazce, ktoré sa nachádzajú hlavne pozdĺž okrajov tektonických platní.
Sopečná činnosť zohráva dôležitú úlohu pri vzniku pohorí.
Magma je podpovrchová, horúca, tečúca roztavená hornina. Magma vytekajúca na povrch je láva. Na mieste, kde sa dostáva na povrch, vzniká sopka.
Podľa typu erupcie rozlišujeme explozívne, efuzívne a zmiešané sopky.

Explozívne sopky produkujú množstvo pary a plynov, ktoré sa dostávajú na povrch cez kráter prostredníctvom prudkých výbuchov. Tak vzniká vysoký stĺp popolového mraku a prúd sopečných úlomkov. Vietor môže popolový mrak rozšíriť na veľké územie. Prúd sopečných úlomkov sa valí dole sopečným kužeľom veľkou rýchlosťou. Toto je najničivejšia forma sopečnej erupcie.
Krakatau, Mt. Pelée a Mt. St. Helens sú najznámejšími príkladmi sopiek s erupciou tohto typu.

Efuzívne erupcie nie sú sprevádzané výbuchom, ani prúdom sopečných úlomkov, na povrch vystupuje iba tekutá láva. Sopečný kužeľ vzniká zo stuhnutej lávy.
Príkladom pre tento typ sopiek je Mauna Kea a Mauna Loa, obe sa nachádzajú na Havajských ostrovoch.

V prípade zmiešaných sopiek dochádza k výbuchu, ako aj prúdeniu lávy. Sopečný kužeľ pozostáva zo striedajúcich sa vrstiev úlomkov a lávy, to sú vrstvené sopky.
Väčšina sopiek na Zemi patrí k tomuto typu. Najznámejším príkladom je Stromboli, Etna a Cotopaxi.

Po sopečných erupciách môžeme pozorovať následnú sopečnú činnosť, ktorá pozostáva najmä z úniku pary a plynov.

Fumarola je súhrnným názvom pre otvory, ktorými v rámci následnej sopečnej činnosti uniká para a plyny. Na povrch vystupuje para, ktorá obsahuje rôzne chemické látky a plyny.

Solfatara je označenie pre otvory produkujúce sírové výpary. Jedná sa o takú fumarolu, z ktorej sa spolu s vodnou parou uvoľňujú aj sírové zlúčeniny.

Aj mofeta je fumarola: v jej prípade je produktom následnej sopečnej činnosti oxid uhličitý. Mofeta môže byť suchá, kedy na povrch vystupuje plyn, respektíve mokrá, kedy vystupuje uhličitanová voda.

Gejzír je periodicky vyvierajúci horúci prameň. Voda presakuje do podpovrchových dutín a akumuluje sa tam. Pod ňou sa nachádza magmatický krb, vplyvom jeho tepla táto voda zovrie a vyviera ako fontána.

Bahnové sopky sú sprievodnými javmi sopečnej činnosti na bahnitých územiach. Z riedkeho bahna neustále buble plyn.

Najničivejšie sopečné erupcie rozptýlia obrovské množstvo úlomkov.
Krakatau počas svojej erupcie v roku 1883 roztrúsila materiál s objemom 18 km³, kým Tambora pri erupcii v roku 1815, ktorá bola azda najväčšou v dejinách ľudstva, rozptýlila úlomky s celkovým objemom 80 km³.
Takéto mohutné erupcie majú globálne dopady na zemskú atmosféru, podnebie a živé organizmy.

Súvisiace extra

Wallaceova línia

Wallaceova línia rozdeľuje svet živočíchov Ázie a Austrálie.

Hlbokomorské hydrotermálne prieduchy

Pri stredooceánskych chrbtoch, z prasklín na dne mora vyviera geotermicky zohriata voda.

Typy jazier

Na našej planéte sa vyskytujú rôzne formy stojatých vôd. Pozrime sa, do akých skupín ich môžeme...

Gejzír

Gejzír je prameň, ktorý periodicky vystrekuje teplú vodu a paru.

Horninový cyklus

Vďaka exogénnym a endogénnym silám našej Zeme sú horniny v neustálom kolobehu. Spoznajme...

Následná sopečná činnosť

Okolie driemajúcej alebo vyhasnutej sopky nemusí byť pokojné. Pozrime sa, ako vyzerá následná...

Pozrime si polárnu žiaru!

Zistime zaujímavé skutočnosti o flóre a faune polárnych oblastí, respektíve o životných...

Vznik oblakov

Keď teplota ochladzujúceho sa vzduchu dosiahne rosný bod, nadbytočná vodná para sa kondenzuje.

Added to your cart.