Váš nákupný košík je prázdny

Nákup

Kusy: 0

Spolu: 0,00

0

Slnko

Slnko

Priemer Slnka je asi 109 násobok priemeru Zeme. Väčšina z jeho hmotnosti sa skladá z vodíka.

Geografia

Kľúčové slová

Slnko, Solárne štruktúra, Slnečná sústava, Mliečna cesta, vodík, Hélium, združenie, slnečné erupcie, slnečné škvrna, fotosféry, chromosféra, koróna, slnečný vietor, granulačné, protuberancie, kozmická sonda, astronómia, jadrová fyzika, časticová fyzika, zemepis, fyzika

Súvisiace extra

Scénky

Mliečna cesta

Slnko je centrálnou hviezdou slnečnej sústavy, od stredu Mliečnej cesty je vzdialené 25-28 tisíc svetelných rokov. Momentálne je asi v polovici svojho vývoja, ktorého trvanie predstavuje 12 miliárd rokov. Ak by sa mu minulo palivo (vodík), stane sa z neho červený obor.
Zem je vzdialená od Slnka približne 150 miliónov kilometrov (1 astronomická jednotka), svetlo túto vzdialenosť prejde za 8,3 minúty.

Jeho priemer predstavuje 109-násobok toho zemského. Z troch štvrtín je tvorené vodíkom, ktorý sa počas fúzie v jadre mení na hélium, pričom sa uvoľňuje energia.
Vnútorný tlak Slnka je taký veľký, ako keď 150 miliónov ton zaťaží 1 cm².
Nakoľko ho tvorí plastická plazma, oblasti na rôznych rovnobežkách rotujú rozličnou rýchlosťou; oblasti na rovníku sa otočia za 25 dní, kým polárne oblasti za 32 dní. Kvôli tomu potom vznikajú silné magnetické poruchy, ktoré vedú k tvorbe slnečných škvŕn a protuberancií.
Jeho atmosféra pozostáva z vrstiev (fotosféra, chromosféra, koróna) a postupne prechádza do hmoty medziplanetárneho priestoru. Stred Mliečnej cesty obehne za 225-250 miliónov rokov pri rýchlosti 220 km/s.

Definície:

Hviezda: Obrovská, žeravá, a vďaka tomu svietiaca plynová guľa, ktorú pokope drží gravitácia. Vyžaruje obrovské množstvo energie, ktoré sa uvoľňuje v jej jadre počas zlučovania atómových jadier. (Na jej povrchu teplota dosahuje niekoľko tisíc ºC. Jej atmosféru z veľkej časti tvorí vodík.) Jej hmota má guľovitú vnútornú štruktúru.

Astronomická jednotka: Jednotka dĺžky používaná v astronómii, ktorá sa zhoduje s priemernou vzdialenosťou Zeme od Slnka, t.j. s dĺžkou veľkej polosi obežnej dráhy (149 600 000 km).

Slnečná erupcia: Krátkodobé, náhle zvýšenie jasu fotosféry a chromosféry Slnka, ktoré zvyčajne vzniká v blízkosti slnečných škvŕn. Trvá 10-45 minút a objavuje sa 9-10-krát za deň.

Protuberancia: Výtrysk plynu nad slnečným povrchom, ktorý má tvar slučky alebo podobu gejzíru. Elektricky nabitá hmota sa pohybuje pozdĺž siločiar magnetického poľa.

Slnečný vietor: Prúd elektricky nabitých častíc vystupujúcich z koróny Slnka, ktorý pozostáva takmer iba z elektrónov a protónov.

Slnečná škvrna: Taká časť slnečného povrchu, kde je magnetické pole oveľa silnejšie ako v okolitej oblasti. Jej priemer môže dosahovať aj 200 000 km, môže pretrvávať od niekoľkých hodín do niekoľkých mesiacov.

Polárna žiara: Dočasný svetelný úkaz, ktorý vzniká na severnom a južnom póle Zeme pri vstupe nabitých častíc do atmosféry. Vzniká elektrickým nabudením kyslíkových a dusíkových atómov, častosť jej výskytu závisí od procesov prebiehajúcich na povrchu Slnka (aktivity slnečných škvŕn).

Slnko

  • chromosféra
  • granulácia
  • slnečná škvrna
  • protuberancie
  • slnečná erupcia
  • koróna

Prierez

  • chromosféra
  • konvektívna zóna
  • 2 milióny K
  • radiačná zóna
  • jadro 14,5 miliónov K
  • fotosféra 6000 K
  • koróna

Údaje:

– priemer: 1 392 000 km (109-násobok toho zemského)​

– hmotnosť: 1,989 · 10³⁰ kg (333 000-násobok tej zemskej)

– priemerná hustota: 1,4 g/cm³

– povrchová teplota: 5 780 K

– rotačná perióda: 25,4 dní

– svietivosť: 3,85 · 10²⁶ W (6300 W/cm²)

Proces fúzie

Animácia

  • chromosféra
  • konvektívna zóna
  • radiačná zóna
  • jadro 14,5 miliónov K
  • fotosféra 6000 K

Slnečná sústava

Obrázky

  • Slnečná škvrna
  • Slnečná škvrna
  • Slnečná erupcia
  • Slnečná erupcia
  • Protuberancia
  • Protuberancia
  • Koróna
  • Koróna

Rozprávanie

Mnohé staroveké civilizácie považovali Slnko za nadprirodzený úkaz a uctievali ho ako božstvo. V Egypte ho uctievali pod menom Amon, v Mezpotámii pod menom Samas a v Grécku ako Apolóna.
Grécky filozof Anaxagoras v 5. storočí pred n. l. ako prvý ponúkol prírodovedecké vysvetlenie; podľa neho bolo Slnko žeravou železnou guľou, jeho neobvyklú predstavu považovali za bohorúhačstvo a zatvorili ho do väzenia.
Po skonštruovaní ďalekohľadu Galileo Galilei sledoval aj Slnko, objavil slnečné škvrny. Neskôr Isaac Newton pomocou prizmy rozložil biele slnečné svetlo na jeho zložky. Použitím tejto metódy objavil William Herschel okolo roku 1800 infračervené žiarenie.

Počas pokusov uskutočnených v 19. storočí Joseph von Fraunhofer ako prvý spozoroval absorpčné čiary v slnečnom spektre, na základe čoho bolo možné vyvodiť chemické zloženie atmosféry Slnka. V roku 1939 Hans Bethe vypracoval teóriu jadrovej fúzie, ktorá vysvetľovala, ako sa generuje energia v Slnku.
Prvé kozmické sondy, ktoré slúžili na pozorovanie Slnka boli sondy agentúry NASA Pioneer v rokoch 1959-1968. Tie obiehali okolo Slnka v rovnakej vzdialenosti ako Zem, okrem dôkladného skúmania slnečného vetra objavili aj magnetické pole Slnka.
Americko-západonemecká kozmická sonda Helios– 1, ktorá bola vypustená v roku 1974, uskutočňovala výskumy už z vnútra dráhy Merkúra. Z vesmírnej stanice Skylab skúmali röntgenové žiarenie Slnka pomocou vesmírneho ďalekohľadu.
Kozmická sonda Ulysses vystúpila z obežnej roviny planét a tak skúmala Slnko, vďaka čomu poskytla množstvo nových informácií aj o póloch Slnka. Jednou z najdôležitejších kozmických sond na prieskum Slnka bola SOHO, ktorá sa stále nachádza medzi Slnkom a Zemou. Od roku 1995 sústavne vyhotovuje snímky Slnka vo viditeľnom a ultrafialovom spektre.
V posledných rokoch našu hviezdu skúmajú pomocou viacerých nových sond, čo je veľmi dôležité z toho hľadiska, že slnečná aktivita zásadne ovplyvňuje počasie na Zemi.
Energia zo slnečného svetla sa využíva v čoraz väčšej miere: pomocou solárnych panelov, solárnych elektrární z nej vyrábajú elektrický prúd a pomocou slnečných kolektorov tepelnú energiu.

Slnko je žltým trpaslíkom a priemernou hviezdou. Nachádza sa takmer v polovici svojho vývoja trvajúceho 12 miliárd rokov, má 4,6 miliárd rokov. Z troch štvrtín je tvorené vodíkom, ktorý sa počas fúzie v jadre mení na hélium, pričom sa uvoľňuje energia, t.j. fotóny s veľkou energiou.
Keď sa mu minie palivo, zmrští sa a jeho jadro sa natoľko zohreje, že sa hélium začne premieňať na uhlík. Tento proces bude viesť k ešte väčšej produkcii energie, a tak sa veľkosť tejto hviezdy niekoľko stonásobne zväčší (pravdepodobne pohltí aj Zem). Jeho povrchová vrstva bude však menej horúca a stane sa z neho červený obor. Tento stav nebude trvať dlho.

Po ukončení fúzie sa vnútorný tlak zníži a kvôli vlastnej gravitácii sa hviezda definitívne stiahne. Vznikne veľmi hustý, horúci biely trpaslík s veľkosťou našej Zeme, ktorý počas niekoľkých miliárd rokov vychladne.

Nakoľko ho netvorí pevná hmota, ale plazma, oblasti na rôznych rovnobežkách rotujú rozličnou rýchlosťou; oblasti na rovníku sa otočia za 25 dní, kým polárne oblasti za 32 dní. Jeho atmosféra pozostáva z vrstiev: fotosféra, chromosféra, koróna, a postupne prechádza do hmoty medziplanetárneho priestoru. Koróna je viditeľná počas zatmenia Slnka.

V centrálnej hviezde slnečnej sústavy sa sústreďuje 99,87% hmotnosti slnečnej sústavy. Vďaka svojej obrovskej hmotnosti Slnko vyvíja veľmi silnú gravitačnú silu, ktorá drží pokope celú sústavu a riadi pohyb všetkých planét a menších astronomických objektov.
Slnko vyžaruje obrovské množstvo energie, hlavne v podobe ultrafialového, viditeľného a infračerveného žiarenia, ale aj menšie množstvo iného žiarenia, ako sú napríklad gama a röntgenové lúče, rádiové vlny.

Slnko vyžaruje aj elementárne častice (hlavne protóny a elektróny), ktoré vytvárajú slnečný vietor. Podľa výpočtov v jadre Slnka teplota dosahuje 14-15 miliónov K, tlak 3 · 10¹¹ atmosfér a hustota 155 g/cm³.

Jadro siahajúce asi po štvrtinu polomeru Slnka funguje ako atómová elektráreň, kde sa počas fúzie ľahších prvkov do ťažších uvoľňuje energia vo forme fotónov s veľkou energiou, teda gama a röntgenového žiarenia.
V rámci procesu fúzie sa zjednocujú jadrá deutéria a trícia, ktoré sú izotopmi vodíka. Atómové jadro deutéria pozostáva z jedného protónu a jedného neutrónu, v prípade trícia z jedného protónu a dvoch neutrónov.
V rámci tejto reakcie vzniknú atómové jadrá hélia, ktoré pozostávajú z dvoch protónov a dvoch neutrónov, pričom sa uvoľní jeden neutrón a energia v podobe fotónov. Počas zrážky je potrebné zdolať medzi protónmi sily elektrickej odpudivosti. To je možné vtedy, ak sa atómové jadrá vodíka pohybujú veľmi veľkou rýchlosťou, t.j. teplota je obrovská.

Slnko môže mať rovnakú úroveň vyžarovania ako momentálne ešte asi 6-7 miliárd rokov. Jadro je obklopené zónou röntgenového žiarenia približne do 70% polomeru. V tejto zóne často dochádza k zrážke fotónov, ich pohlteniu a vyžiareniu. Jednotlivé fotóny sú vystavené týmto vplyvom tak často, že môže trvať aj desaťtisíc rokov, kým sa dostanú na povrch.
Vo vonkajšej zóne Slnka, ktorá zaberá asi 25-30% z polomeru Slnka, prebieha vo veľkej miere konvekcia. Táto vrstva sa preto nazýva konvektívnou zónou. Teplo sa dostáva do fotosféry prostredníctvom prúdenia hmoty a potom je odtiaľ vyžiarené do vesmíru.

Atmosféru Slnka tvoria hlavne ľahšie chemické prvky: 71% vodíka, 27% hélia, 2% ťažších prvkov. V jadre sa nachádza už len 35% vodíka.

Súvisiace extra

Fúzny reaktor

Jadrová fúzia bude slúžiť ako šetrný k životnému prostrediu a prakticky neobmedzený zdroj energie.

Naši astronomickí susedia

Predstavenie susedných planét, hviezd a galaxií.

Planéty, veľkosti

Okolo Slnečnej dráhy obiehajú terestiálne planéty, a joviálne planéty (plynné obry).

Slnečná sústava, planéty

Okolo Slnka obieha na obežnej dráhe 8 planét.

Typy hviezd

Priebeh vývoja priemerných a ťažkých hviezd.

Vývoj slnečnej sústavy

Slnko a planéty vznikli asi pred 4,5 miliardami rokov zhlukovaním prachovej hmloviny.

Štruktúra Zeme (pokročilá)

Zem sa skladá z niekoľkých atmosferických vrstiev.

Božstvá starovekého Egypta

Starovekí Egypťania uctievali množstvo bohov a bohýň.

Elementárne častice

Látka je tvorená kvarkami a leptónmi, zatiaľ čo interakciu sprostredkúvajú bozóny.

Fotosyntéza

Rastliny sú schopné premeniť anorganické látky (oxid uhličitý a voda) do organického cukru.

Keplerove zákony pohybu planét

Tri dôležité zákony popisujúce pohyb planét boli formulované Johannesom Keplerom.

Magnetické pole Zeme

Južné a severné magnetické pole Zeme sa nachádza blízko severného a južného geografického pólu.

Mliečna cesta

Priemer našej galaxie je približne 100 tisíc svetelných rokov, obsahuje viac ako 100 miliárd hviezd, z ktorých jednou je Slnko.

Putovanie Slnka po významných rovnobežkách Zeme

Zdanlivý pohyb Slnka je výsledkom rotácie Zeme okolo vlastnej osi.

Zatmenie Slnka

Keď sa Slnko, Mesiac a Zem stretnú v jednej priamke, Mesiac môže čiastočne alebo celkom zakryť Slnko.

Ako to funguje? - Solárny panel, solárny termálny kolektor

Energiu zo slnečného žiarenia môžeme využiť pomocou solárnych panelov a solárnych termálnych kolektrov.

Solárna elektráreň

Solárne elektrárne premieňajú slnečnú energiu na elektrinu.

Typy vĺn

Vlny zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v mnohých oblastiach nášho života.

Vznik Zeme a Mesiaca

Táto animácia nám predstaví ako vznikli planéty Mesiac a Zem

Zaujímavé fakty z geografie - Astronómia

Naša slnečná sústava nám ponúka mnoho zaujímavých faktov.

Zem

Zem je skalnatá planéta s pevnou kôrou a kyslíkom v atmosfére.

Ako funguje plazmový televízor?

Pomocou animácie spoznáme konštrukciu a fungovanie plazmového televízora.

Hubblov vesmírny ďalekohľad

Hubblov vesmírny ďalekohľad je umiestnený mimo zemskej atmosféry.

Jupiter

Jupiter je najväčšia planéta slnečnej sústavy, má dva a pol krát väčšiu hmotnosť než všetky ostatné planéty dohromady.

Kométy

Kométy sú pôsobivé astronomické objekty, ktoré obiehajú okolo Slnka.

Mars

Na červenej planéte skúmajú stopy po vode a živote.

Merkúr

Merkúr je najvnútornejšou a najmenšou planétou slnečnej sústavy.

Neptún

Neptún je najvzdialenejšie planéta Slnečnej sústavy, a najmenšia z plynných obrov.

Pluto - Cháron systém

Cháron je mesiac trpasličej planéty Pluto.

Saturn

Saturn je druhá najväčšia planéta slnečnej sústavy, možno ju ľahko rozpoznať vďaka sústave prstencov.

Urán

Urán je 7 planéta od Slnka typu Jupiter, čiže patrí medzi plynné obri.

Venuša

Venuša je druhá planéta od Slnka, po Mesiaci je to najjasnejší objekt na nočnej oblohe.

Vznik molekuly vodíka

Vodíkové atómy vnútri molekúl vodíka sú držané pohromade kovalentnou väzbou.

Jadrová elektráreň

Jadrová elektráreň Paks produkuje 40% elektrickej energie v Maďarsku.

Mesiac

Mesiac je jediným satelitom Zeme.

Odraz a lom svetla

Svetelný lúč sa na rozhraní dvoch prostredí s rôznymi indexmi lomu odráža a láme.

Added to your cart.