Váš nákupný košík je prázdny

Nákup

Kusy: 0

Spolu: 0,00

0

Slnečná sústava, planéty

Slnečná sústava, planéty

Okolo Slnka obieha na obežnej dráhe 8 planét.

Geografia

Kľúčové slová

planéta, Slnečná sústava, Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún, Planéty, plynný obor, skalnatá planéta, trpasličia planéta, asteroid, asteroidov, Slnko, Hviezda, astronomický objekt, mesiac, Mliečna cesta, obehový systém, Rotácia, špirálové galaxie, astronómia, zemepis

Súvisiace extra

Scénky

Slnečná sústava

Merkúr

Merkúr je jednou z planét slnečnej sústavy, vnútornou planétou, ktorá je najbližšie k Slnku. Je najmenšou planétou slnečnej sústavy, dokonca dva mesiace sú väčšie než Merkúr: Ganymedes (obiehajúci okolo Jupitera) a Titan (obiehajúci okolo Saturnu). Merkúr je kamennou planétou (terestriálnou planétou), vďaka svojmu železnému jadru je druhou planétou slnečnej sústavy s najväčšou hustotou (5,43 g/cm³). Pri pohľade zo Zeme je vždy blízko Slnka, nikdy sa nevzdiali viac ako o 22 stupňov, má fázy, podobne ako Mesiac.

Venuša

Venuša je jednou z planét slnečnej sústavy a druhou vnútornou planétou od Slnka. Je to kamenná (terestriálna) planéta s vysokou hustotou (5,25 g/cm³). Svojou veľkosťou a hmotnosť sa veľmi podobá Zemi, preto ju často nazývajú aj sestrou Zeme.

Zem

Zem je treťou planétou od Slnka v rámci slnečnej sústavy. Z hľadiska veľkosti je v poradí piatou planétou. Zem je terestriálnou planétou s najväčším priemerom, hmotnosťou a hustotou. Zem je doposiaľ jedinou známou planétou vo vesmíre, na ktorej existuje život. Podľa súčasných poznatkov vznikla pred 4,57 miliardami rokov a život sa na nej objavil po uplynutí jednej miliardy rokov.

Mars

Mars je v poradí štvrtou planétou od Slnka v rámci slnečnej sústavy a najkrajnejšou vnútornou planétou. Jeho vzdialenosť od Slnka je 1,52-krát väčšia, než vzdialenosť Zeme od Slnka. Jeho priemer predstavuje približne polovicu z priemeru Zeme a jeho hmotnosť desatinu. Je to terestriálna planéta (planéta podobná Zemi).

Jupiter

Jupiter je v poradí piatou planétou od Slnka a druhou planétou od Zeme, zároveň je najbližšou vonkajšou planétou. Je najväčšou planétou slnečnej sústavy, ktorej priemer predstavuje 142 984 km. Jej hmotnosť je dvaapolkrát väčšia, ako hmotnosť ostatných planét dokopy.

Saturn

Saturn je druhou najväčšou planétou slnečnej sústavy, nápadnou vonkajšou planétou. Je to plynný obor (planéta podobná Jupiteru).
Saturn je najsploštenejšou planétou, čo je výsledkom jeho rýchlej rotácie a nízkej hustoty. V slnečnej sústave má najnižšiu hustotu táto planéta, je jedinou planétou, ktorej hustota je menšia ako hustota vody (0,69 g/cm³).

Urán

Urán je jedným z plynných obrov slnečnej sústavy (planéta podobná Jupiteru), štvrtou planétou od Zeme a zároveň vonkajšou planétou. Jeho atmosféru tvorí vodík (83%) a hélium (15%), ale obsahuje aj metán a amoniak.
Metán v hornej časti atmosféry pohlcuje červené svetlo, vďaka čomu má planéta svetlú modrozelenú farbu. Vidno iba niekoľko detailov z jeho atmosféry. Oblaky sa pohybujú pozdĺž zemepisných šírok rovnako, ako v prípade Jupitera a Saturnu, ale sú oveľa svetlejšie.

Neptún

Neptún je vonkajšou planétou a zároveň najvzdialenejšou planétou slnečnej sústavy. Je 30-krát vzdialenejší od Slnka ako Zem, jeho dráha má takmer kruhový tvar. Je najmenším plynným obrom (planétou podobnou Jupiteru), táto planéta je veľmi podobná Uránu.

Animácia

Osi rotácie

Terestriálne planéty

Plynné obry

Rozprávanie

Slnko predstavuje jednu z 200 miliárd hviezd, ktoré sa nachádzajú v rámci Mliečnej cesty. Nájdeme ho v disku našej špirálovej galaxie s priečkou, v špirálovom ramene Orióna. Slnko (spolu s celou sústavou planét) obieha vo vzdialenosti 27 000-28 000 svetelných rokov od stredu disku, ktorého polomer meria 50 000 svetelných rokov. Slnko jeden celý obeh uskutoční za približne 240 miliónov rokov. Hviezdne prostredie slnečnej sústavy je dosť riedke, najbližšie hviezdy - Proxima Centauri a dvojitá sústava Alfa Centauri – sú vzdialené 4,2-4,4 svetelných rokov, a v okruhu 10 svetelných rokov sa dokopy nachádza iba 11 hviezd.

Pod slnečnou sústavou sa rozumie Slnko spolu s väčšími a menšími astronomickými objektmi, ktoré okolo neho obiehajú. Slnečná sústava predstavuje priestor, v ktorom dominuje gravitačné pole Slnka. Je to guľa s polomerom s veľkosťou asi 2 svetelných rokov, na hranici ktorej sa gravitácia Slnka rovná už len gravitácii najbližších hviezd. Slnečnú sústava úplne vypĺňa slnečný vietor, sústavné prúdenie elektricky nabitých častíc vylučovaných Slnkom.

Slnečnú sústavu tvoria nasledujúce astronomické objekty: Slnko, planéty, mesiace týchto planét, asteroidy a kométy, meteoroidy a medziplanetárna hmota (prach a plyn). Okolo Slnka obieha osem planét, šesť z nich je sprevádzaných mesiacmi. Výnimkou je Merkúr a Venuša.

Poradie planét podľa ich vzdialenosti od Slnka: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún. Planéty možno rozdeliť do dvoch skupín so značnými odlišnosťami: poznáme 4 terestriálne planéty, t.j. planéty podobné Zemi a 4 plynné planéty, teda planéty podobné Jupiteru. Terestriálne planéty sa nachádzajú bližšie k Slnku, sú menšie, ich hmota je hustejšia, točia sa pomalšie, ich atmosféra je tenšia, majú slabšie magnetické pole.

Všetky planéty obiehajú okolo Slnka v takmer rovnakej rovine a rovnakom smere, ich pohyb je priamy, čo znamená, že sa pohybujú pri pohľade zo severného pólu Zeme proti smeru hodinových ručičiek. S výnimkou Venuše a Uránu smer ich rotácie je takisto priamy. V tom istom smere sa točí aj Slnko.

Planéty drží na ich eliptickej dráhe gravitácia Slnka. Hmotnosť Slnka je 750-krát väčšia ako celková hmotnosť planét. Gravitačná sila pôsobí aj medzi planétami, preto vzájomne ovplyvňujú svoj pohyb. Výsledkom toho je, že v údajoch ich obežnej dráhy sa môžu objaviť pomalé, menšie zmeny.

V slnečnej sústave sa okrem planét nachádzajú miliardy menších astronomických objektov. Asteroidy sa vyskytujú všade, mnoho z nich má dráhu, ktorá pretína dráhu Zeme. Väčšina asteroidov sa nachádza v dvoch osobitných zónach. Vnútorné pásmo asteroidov nájdeme medzi Marsom a Jupiterom; obsahuje aspoň 1 milión asteroidov väčších než 1 km. Vonkajší tzv. Kuiperov pás sa nachádza za dráhou Neptúna, bolo v ňom doteraz objavených niekoľko tisícok planétok podobných Plutu, ktoré obsahujú veľa ľadu.

Pluto od roku 2006 oficiálne nie je planétou. Pluto a niekoľko väčších planétok je zaradených k tzv. trpasličím planétam.
Obežné dráhy väčšiny komét sa úplne líšia od tých, ktoré majú ostatné objekty: pohybujú sa po veľmi predĺžených eliptických dráhach a v odlišnej rovine ako planéty. Jadro kométy so zvyčajným priemerom 5-20 km je zamrznuté; keď sa jeho ľadová hmota priblíži k Slnku, premení sa na plyn a vznikne zriedkavý a pútavý chvost. Vplyvom slnečného vetra chvost je otočený smerom od Slnka. Vo vonkajšom priestore slnečnej sústavy, vo vzdialenosti 0,5-2 svetelných rokov, v tzv. Oortovom oblaku obieha niekoľko miliárd komét.

Od roku 1995 objavili okolo niekoľkých stoviek hviezd planéty alebo sústavu planét (tzv. exoplanéty). Vo väčšine týchto sústav obria planéta obieha v blízkosti hviezdy, takže sa nepodobajú našej slnečnej sústave.

Súvisiace extra

Keplerove zákony pohybu planét

Tri dôležité zákony popisujúce pohyb planét boli formulované Johannesom Keplerom.

Mliečna cesta

Priemer našej galaxie je približne 100 tisíc svetelných rokov, obsahuje viac ako 100 miliárd hviezd, z ktorých jednou je Slnko.

Naši astronomickí susedia

Predstavenie susedných planét, hviezd a galaxií.

Planéty, veľkosti

Okolo Slnečnej dráhy obiehajú terestiálne planéty, a joviálne planéty (plynné obry).

Slnko

Priemer Slnka je asi 109 násobok priemeru Zeme. Väčšina z jeho hmotnosti sa skladá z vodíka.

Urán

Urán je 7 planéta od Slnka typu Jupiter, čiže patrí medzi plynné obri.

Vývoj nebeskej mechaniky

Animácia predstavuje diela astronómov a fyzikov, ktorí zmenili náš pohľad na vesmír.

Dielňa Galilea Galileiho

Galileo Galilei obohatil fyziku a astronómiu o dôležité poznatky.

Jupiter

Jupiter je najväčšia planéta slnečnej sústavy, má dva a pol krát väčšiu hmotnosť než všetky ostatné planéty dohromady.

Kométy

Kométy sú pôsobivé astronomické objekty, ktoré obiehajú okolo Slnka.

Kozmické sondy Voyager

Kozmické sondy Voyager boli prvé umelé objekty ktoré opustili slnečnú sústavu. Zbierajú údaje o vesmíre a nesú so sebou elektronickú platňu s nahrávkou o...

Mars

Na červenej planéte skúmajú stopy po vode a živote.

Meranie času

Prvé kalendáre a nástroje na meranie času už boli používané aj v civilizáciách starovekého Východu.

Merkúr

Merkúr je najvnútornejšou a najmenšou planétou slnečnej sústavy.

Misia Apollo 15 (mesačné vozidlo)

Animácia zobrazuje dvojmiestne mesačné vozidlo, ktoré bolo použité počas misie Apollo 15.

Neptún

Neptún je najvzdialenejšie planéta Slnečnej sústavy, a najmenšia z plynných obrov.

Pluto - Cháron systém

Cháron je mesiac trpasličej planéty Pluto.

Saturn

Saturn je druhá najväčšia planéta slnečnej sústavy, možno ju ľahko rozpoznať vďaka sústave prstencov.

Stav beztiaže

Kozmická loď počas svojej dráhy je v stálom stave voľného pádu.

Vývoj slnečnej sústavy

Slnko a planéty vznikli asi pred 4,5 miliardami rokov zhlukovaním prachovej hmloviny.

Venuša

Venuša je druhá planéta od Slnka, po Mesiaci je to najjasnejší objekt na nočnej oblohe.

Zaujímavé fakty z geografie - Astronómia

Naša slnečná sústava nám ponúka mnoho zaujímavých faktov.

Zem

Zem je skalnatá planéta s pevnou kôrou a kyslíkom v atmosfére.

Hubblov vesmírny ďalekohľad

Hubblov vesmírny ďalekohľad je umiestnený mimo zemskej atmosféry.

Mesačné fázy

Počas obežnej dráhy sa viditeľnosť osvetlených častí Zeme neustále mení.

Mesiac

Mesiac je jediným satelitom Zeme.

Misia Dawn

Zmapovaním Vesty a Ceres môžeme získať informácie o rannom období slnečnej sústavy a o formovaní terestriálnych planét.

Newtonove pohybové zákony

Táto animácia rozoberá tri pohybové zákony, ktoré publikoval Sir Isaac Newton. Tieto zákony spôsobili vo fyzike prevrat.

Pristátie na Mesiaci: 20.júla 1969

Neil Armstrong, jeden z členov posádky Apolla-11 bol prvý človek, ktorý vkročil na Mesiac.

Putovanie Slnka po významných rovnobežkách Zeme

Zdanlivý pohyb Slnka je výsledkom rotácie Zeme okolo vlastnej osi.

Typy satelitov

Satelity na obežnej dráhe okolo Zeme môžu byť použité pre civilné a vojenské účely.

Štruktúra Zeme (pokročilá)

Zem sa skladá z niekoľkých atmosferických vrstiev.

Cesta Jurija Gagarina do vesmíru (1961)

Prvý človek, ktorý vzlietol do vesmíru bol Gagarin. Na svoj kozmický let odštartoval 12. apríla 1961 v lodi Vostok 1 zo sovietskeho kozmodrómu Bajkonur.

Expedícia Mars

Kozmické sondy a Mars rovery skúmajú štrukrúru Marsu a prípadné stopy života.

Medzinárodná vesmírna stanica

Medzinárodná vesmírna stanica je obytný satelit postavený v spolupráci s 16 krajinami.

Misia Cassini-Huygens (1997-2017)

Kozmická sonda Cassini skúmala Saturn a jeho mesiace takmer 20 rokov.

Misia New Horizons

Kozmickú sondu New Horizons vypustili v roku 2006. Jej úlohou bolo skúmať Pluto a Kuiperov pás.

Pôsobenie síl

Animácia nám predstaví ako pôsobia sily na rôzne typy vozidiel.

Added to your cart.