Váš nákupný košík je prázdny

Nákup

Kusy: 0

Spolu: 0,00

0

Radar (Zoltán Bay)

Radar (Zoltán Bay)

V roku 1946 maďarský vedec zachytil pomocou tohto zariadenia radarové ozveny z Mesiaca.

Dejepis

Kľúčové slová

radarový diagram, Zoltán Lajos Bay, radarový signál, anténa, rádiofrekvenčná, kmitočet, radarová stanica, radar echo, vlna, symbol, merací prístroj, Odraz, meranie vzdialenosti, prijímač, daň, Mesiac, Zem, rýchlosť svetla, Mechanika, Experiment, fyzikálna

Súvisiace extra

Otázky

  • Akou rýchlosťou sa pohybovali vysielané signály?
  • Koľko času potreboval radarový signál, aby sa dostal k Mesiacu?
  • Kde zomrel Zoltán Bay?
  • V akých časových intervaloch sa vysielali signály počas experimentu?
  • Kde sa narodil Zoltán Bay?
  • Koľko signálov bolo vyslaných v priebehu 50 minút?
  • Ktoré z uvedených tvrdení neplatí v prípade Zoltána Baya?
  • Aká vzdialenosť bola nameraná výskumným tímom Zoltána Baya medzi Mesiacom a Zemou?
  • Koľko času potreboval radarový signál, aby sa dostal k Mesiacu a vrátil sa späť na Zem?
  • Kde sa uskutočnil slávny experiment Zoltána Baya?
  • Kedy sa uskutočnil slávny experiment Zoltána Baya?
  • Tento experiment viedol k vzniku nového vedeckého odboru. Ktorého?
  • Čo neplatí v prípade radarovej stanice, ktorá bola použitá počas experimentu?
  • Vo výskumnom laboratóriu ktorej spoločnosti prebiehal slávny experiment?
  • Podľa legendy z ktorého miesta sa chcel Bay v detstve dotknúť Mesiaca?
  • Ktoré zariadenie sa používalo na ukladanie signálov?
  • V ktorom storočí sa narodil Zoltán Bay?
  • V ktorom storočí sa Zoltán Bay venoval svojej činnosti?
  • Vzdialenosť medzi Zemou a ktorým astronomickým objektom zmeral Bayov výskumný tím?
  • Je nasledujúce tvrdenie pravdivé?\nZoltán Bay sa venoval aj plynovým trubiciam a žiarivkám.
  • Kto nebol rovesníkom Zoltána Baya?
  • Kto bol rovesníkom Zoltána Baya?

Scénky

Experimentálna radarová stanica

Radarová stanica

Anténou bol oceľový rám s rozmermi 6 × 8 m, ktorý bol umiestnený na masívnom otočnom podstavci. Výškový uhol radaru bol nastaviteľný.
Rám bol vybavený 36 dipólovými anténami. Radar bol umiestnený na streche výskumného laboratória, prístroje sa nachádzali na druhom poschodí laboratória, v dvoch miestnostiach pod radarom.

Radarová anténa

  • oceľový rám 6 x 8 m
  • otočný podstavec
  • nastaviteľný výškový uhol
  • 36 dipólových antén

Meracie prístroje

  • elektricky tienená klietka
  • prijímacia jednotka
  • vysielacia jednotka
  • zdroj prúdu
  • coulometer
  • spínač

Meracie prístroje

Detekcia signálu, ktorý bol vydaný vysielačom a potom zachytený prijímačom, bola veľkou výzvou, nakoľko signál prichádzajúci z Mesiaca bol veľmi slabý a potláčal ho elektrický šumu externých zdrojov. Výskumný tím to vyriešil veľmi dômyselne. Jeden merací cyklus trval 3 sekundy. K Mesiacu vyslali radarový signál, potom prichádzajúce signály ukladali každých 0,3 sekundy. Merací cyklus niekoľkokrát zopakovali a zosumarizovali signály prijaté v príslušných fázach. Nakoľko súčet neustále sa meniacich náhodných šumov rastie pomalšie, ako súčet stáleho užitočného signálu, sumarizáciou dostatočného počtu meraní možno rozlíšiť užitočný signál odrazený od Mesiaca od šumu pozadia. (Táto metóda sa používa dodnes.)

Celý proces bol zosynchronizovaný pomocou rotačného spínača, ktorý sa otáčal konštantnou rýchlosťou: vyslal radarové signály a potom signály prichádzajúce z antény nasmeroval do 10 rôznych coulometrov s časovým rozdielom 0,3 sekundy. Jeden cyklus trval 3 sekundy a spínač sa otáčal 50 minút, čo znamenalo 1000 meraní. Coulometer sumarizoval signály vracajúce sa v rovnakej fáze. Elektrické signály prijímané anténou boli zosilnené a prúd bol použitý na rozštiepenie vody na vodík a kyslík prostredníctvom elektrolýzy. Získaný vodík bol zavedený do tenkej trubice naplnenej tekutinou, ten podľa prichádzajúcich impulzov vytláčal hladinu kvapaliny čoraz vyššie, takže hladina kvapaliny ukazovala hodnotu zosumarizovaných signálov.

Nakoniec vybrali trubicu, v ktorej sa hladina kvapaliny zodvihla najvyššie. Táto trubica ukazovala čas, kedy sa vrátila odrazená radarová ozvena.

Radarové ozveny z Mesiaca

  • 2,5 s

Meranie vzdialenosti

Zariadenie bolo zmontované koncom decembra 1945. Pokusy prebiehali hlavne v noci, pretože v noci bolo menej elektrického šumu, ktorý mohol rušiť fungovanie zariadenia. 6. februára 1946 coulometer ukázal signál nad úrovňou šumu.

Meranie vzdialenosti pomocou radarových vĺn

  • 375 000 km

Animácia

Rozprávanie

Významný maďarský fyzik, Zoltán Bay sa narodil v poslednom roku 19. storočia. Od roku 1936 na svojich experimentoch pracoval v Budapešti, vo výskumnom laboratóriu Tungsram a na Technickej univerzite. Venoval sa hlavne plynovým trubiciam, žiarivkám a elektrónkam, ale experimentoval aj s rádiotechnikou.

Najvýznamnejšie výsledky dosiahol práve v oblasti rádiotechniky. Viedol výskumný tím, ktorý chcel pomocou rádiových vĺn zmerať vzdialenosť medzi Zemou a Mesiacom.
Pokusy sa začali v roku 1945 a v nasledujúcom roku boli úspešne dokončené.

6. februára oficiálne oznámili, že sa im podarilo vyslať k Mesiacu radarový signál a zachytili aj signál odrazený od povrchu Mesiaca.
Kľúčom k úspechu bola praktická implementácia Bayho vzorca pre opakovanie a sumarizáciu signálov. Tento experiment radikálne zmenil zariadenia na meranie vzdialenosti a viedol aj k vzniku nového vedného odboru, radarovej astronómie.

Mikrovlnný signál generovaný generátorom impulzov, ktorý bol umiestnený v budove, bol prenášaný prostredníctvom vysielacej elektrónky k radarovej anténe na plochej streche.
Radar prenášal signály odrazené od Mesiaca k prijímaciemu zariadeniu. Coulometer, ktorý vyvinuli spolupracovníci Baya, umožnil uloženie a sumarizáciu signálov.

Za 50 minút bolo vyslaných 1000 signálov, čiže jeden signál každé 3 sekundy. Podľa meraní signály sa vrátili do 2,5 sekundy. Výskumníci na základe toho vypočítali, že vzdialenosť medzi Zemou a Mesiacom je 375 000 kilometrov.

Tento úspešný experiment bol zároveň aj odpoveďou na Bayovu otázku z detstva. "Videl som Mesiac prechádzať za vežou a pýtal som sa dospelých: Keby som vyliezol na vežu, mohol by som sa dotknúť Mesiaca?"

Súvisiace extra

Ako funguje sonar?

Sonar funguje na princípe radaru, ale namiesto rádiových vĺn používa ultrazvuk.

Ako to funguje? - Reproduktor

Zvukové vlny v reproduktoroch sú generované pomocou elektromagnetickej indukcie.

Charakteristické parametre zvukových vĺn

Táto animácia vysvetľuje najdôležitejšie parametre vĺn, a to pomocou zvukových vĺn.

Dopplerov jav

Je známym javom, že zvuk približujúceho sa zdroja zvuku je vyšší ako vzďaľujúceho sa.

Historická topografia (významné osobnosti - maďarská história)

Nájdite miesta na mape, ktoré súvisia s významnými osobnosťami a udalosťami v histórií Maďarska.

Magnetrón

Magnetrón, ktorý vyrába mikrovlny, je dôležitou súčasťou mikrovlnnej rúry.

Mesačné fázy

Počas obežnej dráhy sa viditeľnosť osvetlených častí Zeme neustále mení.

Mesiac

Mesiac je jediným satelitom Zeme.

Pristátie na Mesiaci: 20.júla 1969

Neil Armstrong, jeden z členov posádky Apolla-11 bol prvý človek, ktorý vkročil na Mesiac.

Teleskopy

Animácia prezentuje šošovkové a zrkadlové teleskopy používané v astronómii.

Typy vĺn

Vlny zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v mnohých oblastiach nášho života.

Vznik Zeme a Mesiaca

Táto animácia nám predstaví ako vznikli planéty Mesiac a Zem

Misia Apollo 15 (mesačné vozidlo)

Animácia zobrazuje dvojmiestne mesačné vozidlo, ktoré bolo použité počas misie Apollo 15.

Zatmenie Mesiaca

Zatmenie Mesiaca nastáva vtedy, keď Mesiac prechádza tieňovým kužeľom Zeme.

Added to your cart.