Váš nákupný košík je prázdny

Nákup

Kusy: 0

Spolu: 0,00

0

Quinquereme (3. storočie pr. Kr.)

Quinquereme (3. storočie pr. Kr.)

Je typickou vojnovou loďou helenistického obdobia s niekoľkými radmi vesiel.

Dejepis

Kľúčové slová

Quinquereme, jachta, Vojnová loď, triréma, plachta, helenizmus, veslá, námorná taktika, Loď, vojna, bojovanie, flotila, starovek, Rím, dejepis, morský, vojak, posádka, Stredozemné More, rivalita, zdvíhací most, súboj

Súvisiace extra

Scénky

Vojnová loď s tromi radmi vesiel

  • corvus
  • magické oči
  • ostrá prova
  • rady vesiel
  • štvorcová plachta
  • sťažeň

Nadhľad

Paluba

Fungovanie padacieho mostíka

Prierez

Konštrukcia

  • corvus
  • dĺžka: 11 metrov
  • dĺžka: 37 metrov
  • 30 námorníkov
  • 120 vojakov
  • 270 veslárov
  • šírka: 4 metrov

Rozprávanie

Vojna sa už v staroveku rozšírila aj na moria. Rimania a Puni zvádzali legendárne boje na Stredozemnom mori, v záujme jeho ovládnutia.
Účinný námorný boj si, samozrejme, vyžadoval vhodné nástroje. Rimania získali svoje znalosti o lodiach od iných starovekých národov. Vojnové lode stavali podľa gréckych, etruských a kartáginských modelov.
V helenistickom období najsilnejšou vojnovou loďou bola triréma s tromi radmi vesiel. Quinquerémy rímskej vojenskej flotily mali takisto tri rady vesiel.

Päťka, ktorá je v názve tohto typu lode, poukazuje na to, že vo vrchnom rade boli 2 veslári, v strednom rade takisto 2 veslári a v spodnom rade 1 veslár.

Loď bola približne 37 m dlhá a 4 m široká. Na hlavnom stožiari mala obrovskú štvorcovú plachtu, ktorá pri priaznivom vetre pomáhala 270 veslárom. Na quinquerémach sa okrem 30-člennej posádky nachádzalo aj 120 vojakov.

Na čele lode bol ostrý kovový výbežok, pomocou ktorého mohli na nepriateľskej lodi vyraziť otvor počas bitky. To však nebolo najobávanejšou zbraňou rímskych vojnových lodí. Rímske vojsko bolo v období republiky najsilnejšie na súši.

Vojnové lode boli preto vybavené 9-11 m dlhým spúšťacím mostíkom, nazývaným ako corvus.
Keď sa priblížili k lodi nepriateľa, zlomili jej veslá, čím ju znehybnili. Spustili mostík, na jeho spodnej strane bol hák, ktorý sa zabodol do paluby nepriateľskej lode. Plachetnice boli pripevnené k sebe pomocou ďalšieho háku, vojaci tak mohli prejsť na druhú loď, čo im prakticky umožnilo aj na mori zvádzať boj zblízka ako na súši.

Súvisiace extra

Helenistické obdobie: Alexandria

Alexander Veľký založil mnoho miest, ktoré boli administratívnymi strediskami, kde sa grécka...

Veľká stúpa (Sánčí, 2. storočie pr. Kr.)

Majstrovské dielo budhistickej architektúry sa nachádza v Indii.

Bitka pri Alesii (52 pr.Kr.)

V roku 52 pr. Kr. Julius Caesar obliehal galské mesto, ktoré bránil Vercingetorix.

Obytný dom v starovekom Egypte

Obytné domy v starovekom Egypte sa skladali z pravidelne usporiadaných izieb.

Teotihuacán (4. storočie)

Pred Kolumbovým príchodom to bolo najväčšie a najľudnatejšie mesto v Amerike, ktoré je...

Perzský panovník (5. storočie pr. Kr.)

Panovníci staroperzskej ríše boli slávni vďaka veľkosti ríše a bohatstvu.

Rímsky vojak (1. storočie pr. Kr.)

Rímské vojsko tvorili vysoko kvalifikovaní a dobre vybavení žoldnieri.

Rímski gladiátori (2. storočie)

Gladiátori boli bojovníci, ktorí bojovali v rímskych arénach proti sebe a divým...

Added to your cart.