Váš nákupný košík je prázdny

Nákup

Kusy: 0

Spolu: 0,00

0

Poľné mesto (Uhorsko)

Poľné mesto (Uhorsko)

Poľné mestá sa vyvinuli zo slobodných kráľovských miest sa stali najčastejším typom miest v Uhorsku.

Dejepis

Kľúčové slová

poľnohospodárske mesto, Uhorské kráľovstvo, osada, hladký, poľnohospodárstvo, roľník, Veľká dunajská kotlina, obchod, kostol, statok, trhovisko, hosting trhy, doprava, privilegovaný

Súvisiace extra

Scénky

Poľné mesto

  • kostol
  • statok
  • trhovisko
  • spoločná studňa

Poľné mestá

V stredovekom Maďarsku vzniklo viacero typov miest.
Poľné mestá sa osamostatnili od nezávislých kráľovských miest na prelome 14. a 15. storočia.
Poľnými mestami sa nazývali z toho dôvodu, že namiesto mestskej hradby boli obklopené poliami.
Ako plynuli storočia, ich počet sa sústavne zvyšoval a v novoveku sa tento typ mesta stal najbežnejším na území Maďarského kráľovstva (na konci 15. storočia bolo v krajine cca. 800 poľných miest).

Poľné mestá vznikali vo vyšších oblastiach močaristých nížin, blízko riek.
Ich obyvatelia boli hlavne nezávislí sedliaci, ktorí sa venovali poľnohospodárstvu a sústavne bojovali so zemepánmi, aby si mohli zachovať svoje privilégiá. Z právneho hľadiska zostali nevoľníkmi, ale sami sa starali o svoje ekonomické záležitosti.

Kostol

Kostol: jedno zo stredísk spoločenského života mesta

Maďarskí stredovekí panovníci sa snažili udržiavať dobré vzťahy s cirkvou. V rámci týchto dobrých vzťahov osídleniam z času na čas prikázali postaviť kostol. Ani poľné mestá sa nemohli zaobísť bez kostola. Kostol väčšinou umiestnili v strede mesta.

Stredoveké kostoly poľných miest boli postavené v románskom alebo gotickom štýle, boli to jednoduché stavby s nízkou vežou.
Ich rozmery boli prispôsobené počtu obyvateľov žijúcich v meste a v okolí mesta. Okolo kostola sa nachádzal plot alebo živý plot. Dvor kostola slúžil ako cintorín.
Kostol plnil náboženskú funkciu a zároveň bol miestom kultúry a formovania spoločenských vzťahov. Miestny farár bol váženým členom spoločnosti, často ho žiadali o pomoc alebo názor v prípade dôležitých rozhodnutí.

Statok

Statok

Statok (alebo kúria odvodená z latinského slova curia) bol popri kostole a trhovisku tretím centrom poľného mesta. Tu žil miestny zemepán so svojou rodinou a sluhami.
Väčšinou sa nachádzal v strede poľného mesta, oproti kostolu. Stál na dobre chránenom mieste ohraničenom kolovým plotom (alebo kamenným múrom) a zákopom. (Pri výbere vhodného miesta pre statok sa zohľadňovala aj bezpečnosť zemepána a jeho rodiny.)

Hlavná budova mala zvyčajne niekoľko podlaží. Jej steny boli vybielené, strecha bola pokrytá škridlami. Ďalšie budovy slúžili predovšetkým na skladovanie. Za múrom pri budovách sa nachádzala aj zeleninová záhrada, kde sa pestovala zelenina pre rodinu zemepána.

Trhovisko

Hospodárstvo poľných miest

Poľné mestá neboli iba administratívnymi a kultúrnymi, ale aj hospodárskymi centrami danej oblasti. V 15. storočí tvorilo poľné mesto v priemere 400-500 domácností, ktoré sa živili hlavne poľnohospodárstvom.

Väčšina obyvateľstva sa venovala poľnohospodárskej činnosti (pestovaniu rastlín a chovu zvierat).
Prebytok, ktorý vyprodukovali mohli predať na miestnej tržnici. (Rozšírený bol obchod s vínom a zvieratami.) Tu mohli zaobstarať aj potrebný tovar od miestnych remeselníkov (cca. 15-20% obyvateľstva poľných miest sa venovalo remeselnej činnosti). Na trhovisku ponúkali svoj tovar aj cudzí obchodníci.
Pochopiteľne, najdôležitejším privilégiom poľných miest bolo právo organizovať trhy.

Spoločná studňa

Dôležitosť pitnej vody

Aj v stredoveku jednotlivé osídlenia potrebovali mať k dispozícii pitnú vodu. Mestá boli založené v blízkosti riek a zdrojom potrebnej vody boli aj vykopané studne.
Studne vykopávali špeciálnou technikou. Najprv vyhĺbili kruhovú jamu s väčším priemerom. Keď dosiahli vodonosnú vrstvu, do stredu jamy v kruhovom tvare umiestnili drevené trámy. (Neskôr namiesto dreva používali kamene a tehly.) Potom tú časť, ktorá bola mimo trámov naplnili zemou, ktorú predošle vykopali. Takýmto spôsobom zhotovená studňa dosahovala 1 meter nad úrovňou zeme.
V záujme toho, aby sa predišlo znečisteniu vody v studni, nad studňu postavili drevenú striešku. Do strešnej konštrukcie bola zabudovaná os, na ktorú bolo pomocou lana pripevnené vedro. Toto vedro bolo možné spúšťať a zdvíhať zo studne otáčaním páky pripojenej k osi.

Animácia

Súvisiace extra

Sedliacky dom

Tieto jednopodlažné sedliacke domy boli postavené z blata, dreva a váľkových tehál.

Dediny s jednou ulicou

Dediny so sídlami v údoliach sa obvykle skladajú z domov postavených na dlhých a úzkych pozemkoch.

Sedliacky dom v 19. storočí

Stredoeurópsky sedliacky dom v 19. storočí mal charakteristický exteriér a interiér.

Svadobná hostina kráľa Mateja Korvína a kráľovnej Beatrice (15. storočie)

Druhou manželkou uhorského kráľa Mateja Korvína sa stala Beatrice Aragónska.

Vývoj roľníctva

Roľníctvo v stredoveku a (aj) novoveku sa rozvíjalo spolu s ľudskou civilizáciou.

Vinársky kraj

Vína z vinohradníckej oblasti Tokaj sa stali v novoveku dobre známe a medzinárodne uznávané.

Zrubový dom

Domy zrubovej konštrukcie boli charakteristické v Maďarsku v období Arpádovcov.

Časť mesta zo stredoveku

Stredoveké mestské domy boli postavené z kameňa alebo tehál a boli niekoľko poschodí vysoké.

Gazdovstvo (19. storočie)

Gazdovstvá sú malé farmy, ktoré sa nachádzajú v blízkosti hraníc vidieckych miest a sú obývané sedliakmi.

Suchý mlyn

Táto konštrukcia poháňaná zvieracou (alebo ľudskou) silou bola v prvom rade používaná na mletie obilia.

Typy fariem a dedín

Štruktúra a hustota fariem a dedín závisí od geografickej polohy regiónu.

Osídlenie z obdobia Arpádovcov

V dedinách boli dominantnými stavbami zemnice v období Arpádovcov.

Robotnícka štvrť (19. storočie)

Počas industrializácie vznikli vo veľkých mestách nehygienické robotnícke štvrti.

Added to your cart.