Váš nákupný košík je prázdny

Nákup

Kusy: 0

Spolu: 0,00

0

Mars

Mars

Na červenej planéte skúmajú stopy po vode a živote.

Geografia

Kľúčové slová

Mars, mesiace Marsu, Slnečná sústava, vnútorné planéty, skalnatá planéta, Phobos, Deimos, Slnko, planéta, astronómia, zemepis

Súvisiace extra

Scénky

  • Slnko
  • Merkúr
  • Venuša
  • Zem
  • Mars
  • Jupiter
  • Saturn
  • Urán
  • Neptún

Mars je v poradí štvrtou planétou od Slnka v rámci slnečnej sústavy a najkrajnejšou vnútornou planétou. Jeho vzdialenosť od Slnka je 1,52-krát väčšia, než vzdialenosť Zeme od Slnka. Jeho priemer predstavuje približne polovicu z priemeru Zeme a jeho hmotnosť desatinu.

Mars

  • os rotácie
  • priamka kolmá na rovinu obežnej dráhy
  • rovina obežnej dráhy Marsu
  • obežná dráha Marsu okolo Slnka
  • rovník Marsu
  • 25,19°

Údaje:

priemer: 6794 km (0,53-násobok toho zemského)

hmotnosť: 6,4185 · 10²³ kg (0,107-násobok tej zemskej)

priemerná hustota: 3,93 g/cm³

povrchová gravitácia: 0,376 g

povrchová teplota: medzi –150 °C a +20 °C

počet mesiacov: 2

rotačná perióda:
24 hodín 37 minút

sklon osi: 25,2°

priemerná vzdialenosť od Slnka: 227 936 637 km = 1,52 AU = 12 svetelných minút

excentricita: 0,093412

doba obehu: 1,88 rokov

  • Severná polárna čiapka
  • Južná polárna čiapka
  • Nížina Arcadia
  • Nížina Amazonis
  • Nížina Elysium
  • Nížina Acidalia
  • Nížina Utopia
  • Vrch Elysium
  • Vrch Olympus
  • Zem Arabia
  • Zem Tempe
  • Zem Sirenum
  • Zem Noachis
  • Zem Tyrrhena
  • Zem Promethei
  • Zem Cimmeria
  • Zem Xanthe
  • Pahorkatina Tharsis
  • Údolie Marineris
  • Vysočina Solis
  • Planina Hesperia
  • Kráter von Kármán
  • Panva Isidis
  • Panva Hellas
  • Panva Argyre

Na povrchu severnej pologule vystupujú obrovské vulkanické kužele a vulkanické vrchy v tvare štítov, kým južná pologuľa je pokrytá impaktnými krátermi. Krátery, ktoré merajú viac než 300 metrov a ich priemer dosahuje niekoľko stoviek kilometrov, vznikli pravdepodobne pri náraze asteroidov, čo nie je prekvapujúce, nakoľko pásmo asteroidov sa ťahá v blízkosti dráhy Marsu. Na južnej pologuli Marsu sa nachádza mnoho veľkých, kruhových paniev, spomedzi ktorých je najväčšou Hellas s priemerom 2000 km. Červenú farbu má vďaka piesku a prachu, ktoré sú bohaté na oxid železitý.

Najväčšou sopkou Marsu je Olympus Mons, ktorá je obrovskou štítovou sopkou s výškou 25 km. Valles Marineris je údolnou sústavou, ktorá sa tiahne 4000 km od rovníka južným smerom, jej maximálna šírka dosahuje aj niekoľko stoviek kilometrov a jej hĺbka 6 kilometrov.

Skutočne zaujímavá je oblasť polárnych čiapok, kde zamrznutý vodný ľad a suchý ľad čiastočne alebo úplne vypĺňajú stovky kráterov. Na povrchu Marsu sa momentálne nenachádza kvapalná voda, ale podľa mnohých dôkazov tu v minulosti bola. Možno tu totiž nájsť topografické formácie podobné vyschnutým korytám riek a usadeniny v tvare kvapiek, ktoré zvyčajne vytvárajú rieky so silným prúdom okolo prekážok v teréne.

Fobos

priemerná vzdialenosť od Marsu: 9 377 km

max. priemer: 22,2 km

hmotnosť: 1,072 · 10¹⁶ kg

Fobos rýchlejšie obieha okolo Marsu (cca. 8 hodín), než Mars rotuje okolo vlastnej osi. Sily prílivu a odlivu pomaly, ale sústavne zmenšujú polomer jeho dráhy, kvôli čomu Fobos narazí do Marsu. Na jeho povrchu sú okrem kráterov viditeľné aj ryhy, ktoré poukazujú na vrstvovú štruktúru.

Deimos

priemerná vzdialenosť od Marsu: 23 400 km

max. priemer: 12,6 km

hmotnosť: 2 · 10¹⁵ kg

Jeho tmavý povrch je pokrytý hrubou vrstvou prachu. Dráha mesiaca Deimos sa pomaly zväčšuje.

Prierez Marsom

  • kôra - Je približne 200 km hrubá.
  • plášť - Jeho hrúbka predstavuje približne 1600 km, tvoria ho magmatické horniny.
  • jadro - Jeho priemer predstavuje približne 3200 km, ešte nie je známe, či ho tvorí kvapalný alebo stuhnutý kov.

Dráha Marsu

  • Mars
  • Slnko
  • priemerná vzdialenosť od Slnka: 227 936 637 km
  • obežná doba: 1,88 rokov
  • obežná dráha Marsu

Animácia

  • Slnko
  • Merkúr
  • Venuša
  • Zem
  • Mars
  • Jupiter
  • Saturn
  • Urán
  • Neptún
  • os rotácie
  • priamka kolmá na rovinu obežnej dráhy
  • rovina obežnej dráhy Marsu
  • obežná dráha Marsu okolo Slnka
  • rovník Marsu
  • 25,19°
  • kôra - Je približne 200 km hrubá.
  • plášť - Jeho hrúbka predstavuje približne 1600 km, tvoria ho magmatické horniny.
  • jadro - Jeho priemer predstavuje približne 3200 km, ešte nie je známe, či ho tvorí kvapalný alebo stuhnutý kov.
  • Mars
  • Slnko
  • priemerná vzdialenosť od Slnka: 227 936 637 km
  • obežná doba: 1,88 rokov
  • obežná dráha Marsu

Rozprávanie

Mars je v poradí štvrtou planétou od Slnka v rámci slnečnej sústavy. Kvôli jeho červenej farbe bol pomenovaný po rímskom bohovi vojny. Mars je jedným z najstarších rímskych bohov. Prvými pozorovateľmi Marsu boli Egypťania, objavuje sa u nich pod menom "Horus horizontu". Popri Egypťanoch Mars skúmali aj Gréci. Okolo r. 300 pred n.l. Aristoteles zistil, že Mars je vzdialenejší od Zeme než Mesiac. Koncom 16. storočia dánsky astronóm Tycho Brahe najpresnejšie určil dráhu Marsu.

Asistent Braha, nemecký astronóm, Johannes Kepler vytvoril svoje prvé dva zákony pohybu planét hlavne na základe pozorovania Marsu.

1. Planéty obiehajú okolo Slnka po eliptickej dráhe, pričom Slnko je v jednom z ich spoločných ohnísk.

2. Sprievodič spájajúci Slnko s planétou opíše za rovnaký čas rovnako veľkú plochu. Podľa tohto zákona planéta v blízkosti Slnka sa pohybuje rýchlejšie a ďalej od Slnka pomalšie.

Od roku 1877, kedy Schiaparelli oznámil, že na povrchu Marsu objavil sieť pozostávajúcu z čiar, sa táto planéta stala predmetom mnohých diskusií. Mnohí túto sieť považovali za umelý kanalizačný systém. Neskoršie pozorovania vyvrátili túto domnienku. V roku 1965 prvýkrát navštívila Mars kozmická sonda, bol to Mariner 4. Neskôr vyrazili k Marsu tucty sovietskych, európskych a japonských kozmických sond (orbitre, pristávacie moduly a planetárne vozidlá), aby skúmali jeho povrch a podnebie. Najúspešnejší bol program Mariner a Viking, Mars Global Surveyor, Odyssey, MRO, Phoenix a Mars Express. Planetárne vozidlá Pathfinder, Spirit a Opportunity poskytli mnoho údajov počas svojho pohybu po povrchu.

Mars je v poradí štvrtou planétou od Slnka v rámci slnečnej sústavy a najkrajnejšou vnútornou planétou. Jeho vzdialenosť od Slnka je 1,52-krát väčšia, než vzdialenosť Zeme od Slnka. Jeho priemer predstavuje približne polovicu z priemeru Zeme a jeho hmotnosť desatinu.

Jedná sa o terestriálnu planétu. Na povrchu severnej pologule vystupujú obrovské vulkanické kužele a vulkanické vrchy v tvare štítov, kým južná pologuľa je pokrytá impaktnými krátermi. Krátery, ktoré merajú viac než 300 metrov a ich priemer dosahuje niekoľko stoviek kilometrov, vznikli pravdepodobne pri náraze asteroidov, čo nie je prekvapujúce, nakoľko pásmo asteroidov sa ťahá v blízkosti dráhy Marsu. Na južnej pologuli Marsu sa nachádza mnoho veľkých, kruhových paniev, spomedzi ktorých je najväčšou Hellas s priemerom 2000 km. Červenú farbu má vďaka piesku a prachu, ktoré sú bohaté na oxid železitý.

Najväčšou sopkou Marsu je Olympus Mons, ktorá je obrovskou štítovou sopkou s výškou 25 km. Valles Marineris je údolnou sústavou, ktorá sa tiahne 4000 km od rovníka južným smerom, jej maximálna šírka dosahuje aj niekoľko stoviek kilometrov a jej hĺbka 6 kilometrov.
Skutočne zaujímavá je oblasť polárnych čiapok, kde zamrznutý vodný ľad a suchý ľad čiastočne alebo úplne vypĺňajú stovky kráterov. Na povrchu Marsu sa momentálne nenachádza kvapalná voda, ale podľa mnohých dôkazov tu v minulosti bola. Možno tu totiž nájsť topografické formácie podobné vyschnutým korytám riek a usadeniny v tvare kvapiek, ktoré zvyčajne vytvárajú rieky so silným prúdom okolo prekážok v teréne.

Jeho atmosféra je veľmi riedka, tvorí ju oxid uhličitý (96%), dusík, argón a nájdeme v nej aj stopy kyslíka a vodnej pary. Atmosférický tlak predstavuje približne stotinu tlaku zemskej atmosféry. Ak by sme stáli na Marse, nevideli by sme modrú oblohu ako na Zemi počas pekného počasia, ale skôr svetlooranžovú alebo svetloružovú.
Má drsnú klímu (priemerná teplota: –63 °C), polárne oblasti sú pokryté snehovou čiapkou, ktorú tvorí oxid uhličitý. Roky na Marse sú približne dvakrát dlhšie ako tie pozemské. Aj ročné obdobia sú dvojnásobne dlhšie ako na Zemi. Ročné obdobia na Marse sú oveľa extrémnejšie ako u nás. Počas zimy na južnej pologuli Marsu južná polárna čiapka môže pokryť až polovicu južnej pologule, kým v lete môže aj úplne zmiznúť. Na južnej pologuli môžeme pozorovať rovnaké zmeny. Magnetické pole Marsu je veľmi slabé.

Známe sú jeho dva mesiace: Fobos a Deimos majú nepravidelný tvar, sú to pravdepodobne zachytené asteroidy. Tieto mesiace objavil v roku 1877 Asaph Hall a pomenoval ich podľa postáv starogréckej mytológie, dvoch synoch boha vojny, Aresa. Ich mená majú nasledujúci význam: Deimos – hrôza a Fobos –– strach.

Fobos rýchlejšie obieha okolo Marsu (cca. 8 hodín), než Mars rotuje okolo vlastnej osi. Sily prílivu a odlivu pomaly, ale sústavne zmenšujú polomer jeho dráhy, kvôli čomu Fobos narazí do Marsu. Na jeho povrchu sú okrem kráterov viditeľné aj ryhy, ktoré poukazujú na vrstvovú štruktúru.

Dráha mesiaca Deimos sa pomaly zväčšuje. Jeho tmavý povrch je pokrytý hrubou vrstvou prachu.

Súvisiace extra

Expedícia Mars

Kozmické sondy a Mars rovery skúmajú štrukrúru Marsu a prípadné stopy života.

Planéty, veľkosti

Okolo Slnečnej dráhy obiehajú terestiálne planéty, a joviálne planéty (plynné obry).

Slnečná sústava, planéty

Okolo Slnka obieha na obežnej dráhe 8 planét.

Vývoj slnečnej sústavy

Slnko a planéty vznikli asi pred 4,5 miliardami rokov zhlukovaním prachovej hmloviny.

Štruktúra Zeme (pokročilá)

Zem sa skladá z niekoľkých atmosferických vrstiev.

Jupiter

Jupiter je najväčšia planéta slnečnej sústavy, má dva a pol krát väčšiu hmotnosť než všetky ostatné planéty dohromady.

Keplerove zákony pohybu planét

Tri dôležité zákony popisujúce pohyb planét boli formulované Johannesom Keplerom.

Merkúr

Merkúr je najvnútornejšou a najmenšou planétou slnečnej sústavy.

Misia Cassini-Huygens (1997-2017)

Kozmická sonda Cassini skúmala Saturn a jeho mesiace takmer 20 rokov.

Misia Dawn

Zmapovaním Vesty a Ceres môžeme získať informácie o rannom období slnečnej sústavy a o formovaní terestriálnych planét.

Misia New Horizons

Kozmickú sondu New Horizons vypustili v roku 2006. Jej úlohou bolo skúmať Pluto a Kuiperov pás.

Mliečna cesta

Priemer našej galaxie je približne 100 tisíc svetelných rokov, obsahuje viac ako 100 miliárd hviezd, z ktorých jednou je Slnko.

Neptún

Neptún je najvzdialenejšie planéta Slnečnej sústavy, a najmenšia z plynných obrov.

Pluto - Cháron systém

Cháron je mesiac trpasličej planéty Pluto.

Saturn

Saturn je druhá najväčšia planéta slnečnej sústavy, možno ju ľahko rozpoznať vďaka sústave prstencov.

Slnko

Priemer Slnka je asi 109 násobok priemeru Zeme. Väčšina z jeho hmotnosti sa skladá z vodíka.

Urán

Urán je 7 planéta od Slnka typu Jupiter, čiže patrí medzi plynné obri.

Venuša

Venuša je druhá planéta od Slnka, po Mesiaci je to najjasnejší objekt na nočnej oblohe.

Zem

Zem je skalnatá planéta s pevnou kôrou a kyslíkom v atmosfére.

Added to your cart.