Váš nákupný košík je prázdny

Nákup

Kusy: 0

Spolu: 0,00

0

Jupiter

Jupiter je najväčšia planéta slnečnej sústavy, má dva a pol krát väčšiu hmotnosť než všetky ostatné planéty dohromady.

Geografia

Kľúčové slová

Jupiter, kruhový systém, Slnečná sústava, plynný obor, vonkajšej planéta, Io, Európa, Ganymede, Callisto, mesiace Jupitera, planéta, Slnko, astronómia, zemepis

Súvisiace extra

Scénky

Slnečná sústava

  • Slnko
  • Merkúr
  • Venuša
  • Zem
  • Mars
  • Jupiter
  • Saturn
  • Urán
  • Neptún

Jupiter je v poradí piatou planétou od Slnka a druhou planétou od Zeme, zároveň je najbližšou vonkajšou planétou. Je najväčšou planétou slnečnej sústavy, ktorej priemer predstavuje 142 984 km. Jej hmotnosť je dvaapolkrát väčšia ako hmotnosť ostatných planét dokopy.
Jupiter patrí k plynným obrom, nemá pevný povrch.

Jupiter

  • os rotácie
  • priamka kolmá na rovinu obežnej dráhy
  • rovina obežnej dráhy Jupitera
  • obežná dráha Jupitera okolo Slnka
  • rovník Jupitera
  • 3,13°
  • prstence

Údaje:

– priemer: 142 984 km (11,2-násobok toho zemského)

– hmotnosť: 1,90 · 10²⁷ kg (317,8-násobok tej zemskej)

– priemerná hustota: 1,33 g/cm³

– povrchová gravitácia: 2,364 g

– povrchová teplota: –130 °C

– počet mesiacov: 79

– rotačná perióda: 9 hodín 50 minút

– sklon osi: 3,1°

– priemerná vzdialenosť od Slnka: 778 300 000 km = 5,20 AU = 43,5 svetelných minút

– excentricita: 0,0484

– doba obehu: 11,86 rokov

Io

Io:

– priemerná vzdialenosť od Jupitera:
421 800 km

– perióda obehu: 1,77 dní

– priemer: 3642,6 km (0,286-násobok toho zemského)

– hmotnosť: 8,9319 · 10²² kg

– priemerná hustota: 3,53 g/cm³

– povrchová gravitácia: 0,183 g

Európa

Európa:

– Priemerná vzdialenosť od Jupitera:
671 100 km

– perióda obehu: 3,55 dní

– priemer: 3121,6 km (0,245-násobok toho zemského)

– hmotnosť: 4,80 · 10²² kg

– priemerná hustota: 3,01 g/cm³

– povrchová gravitácia: 0,134 g

Ganymedes

Ganymedes:

– priemerná vzdialenosť od Jupitera: 1 070 400 km

– perióda obehu: 7,16 dní

– priemer: 5262 km (0,413-násobok toho zemského)

– hmotnosť: 1,48 · 10²³ kg

– priemerná hustota: 1,94 g/cm³

– povrchová gravitácia: 0,146 g

Kallisto

Kallisto:

– priemerná vzdialenosť od Jupitera: 1 882 700 km

– perióda obehu: 16,69 dní

– priemer: 4820,6 km (0,378-násobok toho zemského)

– hmotnosť: 1,08 · 10²³ kg

– priemerná hustota: 1,83 g/cm³

– povrchová gravitácia: 0,126 g

Prierez Jupiterom

  • atmosféra - Jeho atmosféra má hrúbku 1000 km.
  • vrstva kvapalného vodíka - Vodíková vrstva sa sústavne mení z plynného skupenstva na kvapalné.
  • vrstva kovového vodíka - Jadro je obklopené vrstvou kovového vodíka, ktorej hrúbka dosahuje približne 52 000 km.
  • jadro - Pravdepodobne je pevné a jeho hmotnosť predstavuje dvanásťnásobok hmotnosti Zeme.

Dráha Jupitera

  • Jupiter
  • Slnko
  • priemerná vzdialenosť od Slnka: 778 300 000 km
  • obežná doba: 11,86 rokov
  • obežná dráha Jupitera

Animácia

Jupiter – ak neberieme do úvahy Slnko a Mesiac – je po Venuši najžiarivejším nebeským telesom. Táto planéta bola pomenovaná po najvyššom bohovi rímskej mytológie, ktorý bol bohom nebies, denného svetla, hromov a bleskov, kráľom bohov a bol stotožnený s gréckym Diom. Zeus je v gréckej mytológii najvyšším bohom, vládcom bohov a ľudí, stál na čele olympských bohov. Jeho meno znamená "jasná obloha".

Galileo prvýkrát skúmal Jupiter pomocou ďalekohľadu v roku 1610. Objavil štyri najväčšie mesiace Jupitera, ktoré sa na jeho počesť nazývajú Galileiho mesiacmi.

V roku 1973 Jupiter navštívila kozmická sonda Pioneer–10. Jupiter priebežne sleduje aj Hubblov ďalekohľad. V roku 1995 z Galilea bola vypustená atmosférická sonda, ktorá vstúpila do atmosféry planéty. Vnikla do atmosféry 150 km hlboko, 57 minút zhromažďovala a odosielala údaje, následne ju zničil vysoký tlak (22 atmosfér) a teplota (153 °C).

Jupiter je v poradí piatou planétou od Slnka a druhou planétou od Zeme, zároveň je najbližšou vonkajšou planétou. Je najväčšou planétou slnečnej sústavy, ktorej priemer predstavuje 142 984 km. Jej hmotnosť je dvaapolkrát väčšia ako hmotnosť ostatných planét dokopy.

Jupiter patrí k plynným obrom, nemá pevný povrch. Jeho priemerná hustota je malá, 1,33 g/cm³. Pod viditeľnou vrstvou kopovitých oblakov je cca. 1000 km hrubá atmosféra bohatá na vodík, nižšie, kde je tlak miliónkrát väčší ako na Zemi, sa pravdepodobne (podľa modelov) nachádza 25 000 km hlboký oceán molekulárneho kvapalného vodíka. Jeho atmosféra pozostáva z vodíka (90%) a hélia, ale obsahuje aj stopy metánu, amoniaku a vodnej pary. V pásoch rôznej farby vietor fúka rôznou rýchlosťou, čo spôsobuje vznik vírov. Príkladom toho je aj Veľká červená škvrna, obrovská anticyklóna (zmestila by sa do nej aj naša Zem), ktorú spozorovali už pred 300 rokmi. V posledných rokoch do Jupitera narazilo viacero komét a asteroidov. Na základe pozorovaní ich explózií bolo možné vyvodiť, aké podmienky panujú v atmosfére Jupitera.

V porovnaní s ostatnými planétami Jupiter sa točí najrýchlejšie okolo vlastnej osi. Jupiter má silné magnetické pole, ktoré je desaťkrát silnejšie ako na Zemi. Magnetická a rotačná os uzatvárajú 10 stupňový uhol. Na snímkach zhotovených Hubblovým ďalekohľadom sa občas objaví aj polárna žiara. Jupiter vyžaruje do vesmíru prostredníctvom infračerveného žiarenia dvakrát viac tepla než prijíma od Slnka, čo sa dá pravdepodobne vysvetliť potenciálnou energiou, ktorá sa uvoľňuje počas pomalého sťahovania planéty. Teplota v jadre Jupitera je cca. 26 000 K.

Jupiter má sústavu prstencov pozostávajúcu z tmavých prachových častíc, ktorej hrúbka nedosahuje 30 km. Mesiace Jupitera boli pomenované po osobách, ktoré zohrávali nejakú rolu v Diovom živote. Štyri najväčšie sú Galileiho mesiace: Io, Ganymedes, Európa, Kallisto. Obiehajú po dráhe takmer kruhového tvaru, ktorá sa nachádza v rovníkovej rovine Jupitera. Prvé detailné obrázky povrchu Galileiho mesiacov poskytli sondy Voyager.

Io vykazuje silnú vulkanickú činnosť, jeho povrch je rôzne štrukturovaný, nachádzajú sa na ňom kaldery, vrchy, jazerá obsahujúce roztopenú síru. Io je tvorený hlavne horninami, a tak z hľadiska zloženia sa podobá terestriálnym planétam.

Mesiac Európa je pokrytý hrubou, hladkou vrstvou ľadu, na ktorej sú praskliny. Je dosť pravdepodobné, že pod vrstvou ľadu je kvapalný oceán, ktorý je udržiavaný v tekutom stave vďaka teplu generovanému prostredníctvom prílivu a odlivu. Svojou stavbou a zložením sa podobá terestriálnym planétam.

Ganymedes je najväčším mesiacom slnečnej sústavy. Jeho priemer je o niečo väčší ako priemer Merkúra, ale jeho hmotnosť je iba polovičná. Na jeho povrchu sa striedajú tmavé, krátermi pokryté územia s mladšími, svetlými, tektonicky aktívnymi územiami. Jeho kôra je tvorená ľadom.

Vnútro Kallista netvoria ostro ohraničené vrstvy. Podľa údajov sondy Galileo tento mesiac obsahuje v 40% ľad, 60% horniny, respektíve železo. V našej slnečnej sústave mesiac Kallisto má najstarší povrch, ktorý sa za posledné 4 miliardy rokov výrazne nezmenil.

Rozprávanie

Jupiter – ak neberieme do úvahy Slnko a Mesiac – je po Venuši najžiarivejším nebeským telesom. Táto planéta bola pomenovaná po najvyššom bohovi rímskej mytológie, ktorý bol bohom nebies, denného svetla, hromov a bleskov, kráľom bohov a bol stotožnený s gréckym Diom. Zeus je v gréckej mytológii najvyšším bohom, vládcom bohov a ľudí, stál na čele olympských bohov. Jeho meno znamená "jasná obloha".

Galileo prvýkrát skúmal Jupiter pomocou ďalekohľadu v roku 1610. Objavil štyri najväčšie mesiace Jupitera, ktoré sa na jeho počesť nazývajú Galileiho mesiacmi.

V roku 1973 Jupiter navštívila kozmická sonda Pioneer–10. Jupiter priebežne sleduje aj Hubblov ďalekohľad. V roku 1995 z Galilea bola vypustená atmosférická sonda, ktorá vstúpila do atmosféry planéty. Vnikla do atmosféry 150 km hlboko, 57 minút zhromažďovala a odosielala údaje, následne ju zničil vysoký tlak (22 atmosfér) a teplota (153 °C).

Jupiter je v poradí piatou planétou od Slnka a druhou planétou od Zeme, zároveň je najbližšou vonkajšou planétou. Je najväčšou planétou slnečnej sústavy, ktorej priemer predstavuje 142 984 km. Jej hmotnosť je dvaapolkrát väčšia ako hmotnosť ostatných planét dokopy.

Jupiter patrí k plynným obrom, nemá pevný povrch. Jeho priemerná hustota je malá, 1,33 g/cm³. Pod viditeľnou vrstvou kopovitých oblakov je cca. 1000 km hrubá atmosféra bohatá na vodík, nižšie, kde je tlak miliónkrát väčší ako na Zemi, sa pravdepodobne (podľa modelov) nachádza 25 000 km hlboký oceán molekulárneho kvapalného vodíka. Jeho atmosféra pozostáva z vodíka (90%) a hélia, ale obsahuje aj stopy metánu, amoniaku a vodnej pary. V pásoch rôznej farby vietor fúka rôznou rýchlosťou, čo spôsobuje vznik vírov. Príkladom toho je aj Veľká červená škvrna, obrovská anticyklóna (zmestila by sa do nej aj naša Zem), ktorú spozorovali už pred 300 rokmi. V posledných rokoch do Jupitera narazilo viacero komét a asteroidov. Na základe pozorovaní ich explózií bolo možné vyvodiť, aké podmienky panujú v atmosfére Jupitera.

V porovnaní s ostatnými planétami Jupiter sa točí najrýchlejšie okolo vlastnej osi. Jupiter má silné magnetické pole, ktoré je desaťkrát silnejšie ako na Zemi. Magnetická a rotačná os uzatvárajú 10 stupňový uhol. Na snímkach zhotovených Hubblovým ďalekohľadom sa občas objaví aj polárna žiara. Jupiter vyžaruje do vesmíru prostredníctvom infračerveného žiarenia dvakrát viac tepla než prijíma od Slnka, čo sa dá pravdepodobne vysvetliť potenciálnou energiou, ktorá sa uvoľňuje počas pomalého sťahovania planéty. Teplota v jadre Jupitera je cca. 26 000 K.

Jupiter má sústavu prstencov pozostávajúcu z tmavých prachových častíc, ktorej hrúbka nedosahuje 30 km. Mesiace Jupitera boli pomenované po osobách, ktoré zohrávali nejakú rolu v Diovom živote. Štyri najväčšie sú Galileiho mesiace: Io, Ganymedes, Európa, Kallisto. Obiehajú po dráhe takmer kruhového tvaru, ktorá sa nachádza v rovníkovej rovine Jupitera. Prvé detailné obrázky povrchu Galileiho mesiacov poskytli sondy Voyager.

Io vykazuje silnú vulkanickú činnosť, jeho povrch je rôzne štrukturovaný, nachádzajú sa na ňom kaldery, vrchy, jazerá obsahujúce roztopenú síru. Io je tvorený hlavne horninami, a tak z hľadiska zloženia sa podobá terestriálnym planétam.

Mesiac Európa je pokrytý hrubou, hladkou vrstvou ľadu, na ktorej sú praskliny. Je dosť pravdepodobné, že pod vrstvou ľadu je kvapalný oceán, ktorý je udržiavaný v tekutom stave vďaka teplu generovanému prostredníctvom prílivu a odlivu. Svojou stavbou a zložením sa podobá terestriálnym planétam.

Ganymedes je najväčším mesiacom slnečnej sústavy. Jeho priemer je o niečo väčší ako priemer Merkúra, ale jeho hmotnosť je iba polovičná. Na jeho povrchu sa striedajú tmavé, krátermi pokryté územia s mladšími, svetlými, tektonicky aktívnymi územiami. Jeho kôra je tvorená ľadom.

Vnútro Kallista netvoria ostro ohraničené vrstvy. Podľa údajov sondy Galileo tento mesiac obsahuje v 40% ľad, 60% horniny, respektíve železo. V našej slnečnej sústave mesiac Kallisto má najstarší povrch, ktorý sa za posledné 4 miliardy rokov výrazne nezmenil.

Súvisiace extra

Moria a zálivy

Táto animácia zobrazuje najdôležitejšie moria a zátoky Zeme.

Slnko

Priemer Slnka je asi 109 násobok priemeru Zeme. Väčšina z jeho hmotnosti sa skladá z vodíka.

Štáty Afriky

Pomocou tejto prezentácie spoznáte štáty Afriky, ich hlavné mestá a vlajky.

Planéty v našej záhrade?

Toto učivo vám znázorní veľkosť planét slnečnej sústavy a vzdialenosti medzi nimi.

Geografický súradnicový systém

Geografický súradnicový systém umožňuje každé miesto na Zemi presne špecifikovať.

Obnoviteľné zdroje energie

Kto by nepoznal kalkulačku na solárnu batériu alebo veterný mlyn. Pozrime sa, ktoré sú...

Časové pásma

Zem je rozdelená do 24 časových pásiem. Časové pásmo je tá časť Zeme, ktorá používa...

Neptún

Neptún je najvzdialenejšie planéta Slnečnej sústavy, a najmenšia z plynných obrov.

Added to your cart.