Váš nákupný košík je prázdny

Nákup

Kusy: 0

Spolu: 0,00

0

Hlbokomorské hydrotermálne prieduchy

Hlbokomorské hydrotermálne prieduchy

Pri stredooceánskych chrbtoch, z prasklín na dne mora vyviera geotermicky zohriata voda.

Geografia

Kľúčové slová

chemosyntetické baktérie, rúrnatce, krab yeti, symbióza, vulkanické plyny, komín, nerast, oceánskej Ridge, oceánska kôra, Sopečná činnosť, dosková tektonika, morské dno, tektonická doska, ekosystém, litosféra, morská voda, sopečný, vriaca voda, kaňon, chemosyntetické, more, mapa sveta, oceán, Atlanti-óceán, príroda, zviera, zemepis, Zemeguľa, biológia

Súvisiace extra

Scénky

Výskyt

  • Africká platňa
  • Eurázijská platňa
  • Arabská platňa
  • Indická platňa
  • Severoamerická platňa
  • Juhoamerická platňa
  • Pacifická platňa
  • Karibská platňa
  • Kokosová platňa
  • Platňa Nazca
  • Antarktická platňa
  • Austrálska platňa
  • Filipínska platňa

Hlbokomorské hydrotermálne prieduchy sú také praskliny na dne mora, z ktorých vyviera geotermicky zohriata voda. Podobne ako teplé pramene a gejzíry, aj hydrotermálne prieduchy vznikajú hlavne kvôli sopečnej činnosti. Na dne oceánov sopečná činnosť prebieha pozdĺž okrajov oceánskych platní a v blízkosti horúcich bodov. Hlbokomorské hydrotermálne prieduchy sa vyskytujú v najväčšom počte tam, kde sa oceánske platne vzďaľujú od seba, čiže pozdĺž stredooceánskych chrbtov.

Priekopová prepadlina

Hlbokomorské hydrotermálne prieduchy sú také praskliny na dne mora, z ktorých vyviera geotermicky zohriata voda. Podobne ako teplé pramene a gejzíry, aj hydrotermálne prieduchy vznikajú hlavne kvôli sopečnej činnosti. Na dne oceánov sopečná činnosť prebieha pozdĺž okrajov oceánskych platní a v blízkosti horúcich bodov. Hlbokomorské hydrotermálne prieduchy sa vyskytujú v najväčšom počte tam, kde sa oceánske platne vzďaľujú od seba, čiže pozdĺž stredooceánskych chrbtov.

Stredooceánsky chrbát

  • priekopová prepadlina
  • hydrotermálny prieduch
  • divergentné okraje platní

Hlbokomorské hydrotermálne prieduchy sú také praskliny na dne mora, z ktorých vyviera geotermicky zohriata voda. Podobne ako teplé pramene a gejzíry, aj hydrotermálne prieduchy vznikajú hlavne kvôli sopečnej činnosti. Na dne oceánov sopečná činnosť prebieha pozdĺž okrajov oceánskych platní a v blízkosti horúcich bodov. Hlbokomorské hydrotermálne prieduchy sa vyskytujú v najväčšom počte tam, kde sa oceánske platne vzďaľujú od seba, čiže pozdĺž stredooceánskych chrbtov.

Vznik

  • magma
  • oceánska platňa

Pozdĺž stredooceánskych chrbtov vodu prieduchov zohrieva magma vyvierajúca medzi platňami. Morská voda sa dostáva do blízkosti magmy cez praskliny materskej horniny, jej teplota môže prevýšiť aj 400°C. Pri tejto teplote má voda zvyčajne plynné skupenstvo. Avšak kvôli veľkému hydrostatickému tlaku voda je tu v takom stave, v ktorom má vlastnosti charakteristické pre plyny aj pre kvapaliny.
V tomto stave voda prieduchu dokáže udržať omnoho viac rozpustených minerálov ako studená morská voda. Keď sa vyvierajúca horúca voda stretne s morskou vodou, ktorej teplota sa približuje k bodu mrazu, náhle sa ochladí. Roztok sa stane presýteným, a preto sa jeho minerálny obsah vykryštalizuje. Vyzerá to ako dymový mrak vystupujúci z morského dna.

Vykryštalizované minerálne látky sa môžu usadiť okolo prieduchového otvoru a vytvoriť štruktúru podobnú komínu. Komíny môžu veľmi rýchlo rásť a dosiahnuť aj výšku 60 metrov.

Farba vody vyvierajúcej z prieduchu závisí od rozpustených minerálov: čierna farba signalizuje prítomnosť železa a síry, kým bielu farbu spôsobujú minerály s obsahom bária, vápnika alebo kremíka. Odtiaľ je odvodený názov chrliča čierneho a bieleho dymu.

Ekosystém

  • chemosyntetizujúce baktérie - Vytvárajú kolónie na dne mora v blízkosti prieduchov.
  • Riftia hlbinná - Jeden z najrýchlejšie rastúcich morských bezstavovcov. Môže narásť aj do dĺžky 2,4 m. V jeho špeciálnom orgáne žijú chemosyntetické baktérie, potrebný sírovodík im zabezpečuje krvný obeh živočícha. Baktérie zas produkujú organické látky, ktoré sú potravou pre hostiteľa.
  • chobotnica svetlá - Vrcholový predátor, ktorý sa prispôsobil životu v blízkosti prieduchov.
  • mušle - Žijú v symbióze s chemosyntetizujúcimi baktériami.
  • ”krab yeti”

Prieduchy obklopuje horúca, veľmi kyslá morská voda bohatá na sulfidy, ktorá znamená pre väčšinu živých organizmov jedovaté prostredie. Napriek tomu v bezprostrednom okolí prieduchov nájdeme rozmanité organizmy.

Tento ekosystém je založený na špeciálnych, chemosyntetických baktériách, ktoré produkujú organické látky pomocou energie získanej z oxidácie síry a jej zlúčenín, hlavne sírovodíka. Tieto baktérie sú na jednej strane potravou pre rakov a na druhej strane žijú v symbióze s niektorými živočíchmi, ako sú napríklad mušle a červy, pre ktoré zabezpečujú organické látky. V blízkosti prieduchov žijú aj predátory, napríklad chobotnice.

Ekosystém, ktorý sa nachádza okolo prieduchov, nezávisí od slnečného žiarenia, vznikol vďaka chemickej a tepelnej energii pochádzajúcej zo zemskej kôry.

Riftia hlbinná

  • riftia hlbinná (Riftia pachyptila) - Jeden z najrýchlejšie rastúcich morských bezstavovcov. Môže narásť aj do dĺžky 2,4 m. V jeho špeciálnom orgáne žijú chemosyntetické baktérie, potrebný sírovodík im zabezpečuje krvný obeh živočícha. Baktérie zas produkujú organické látky, ktoré sú potravou pre hostiteľa.
  • hmatadlo - Tvoria ho natesno usporiadané doštičky, ktoré sú veľmi dobre prekrvené. Prostredníctvom tohto orgánu sa medzi prostredím a živočíchom vymieňajú rôzne látky (kyslík, sírovodík a oxid uhličitý). Červenú farbu má kvôli hemoglobínu, ktorý prepravuje kyslík potrebný pre chemosyntézu.
  • rúrka - V prípade nebezpečenstva živočích stiahnete svoje hmatadlo do tejto rúrky.
  • trup - Obsahuje vakovitý orgán, v ktorom žijú chemosyntetické baktérie.

"Krab yeti"

  • ”krab yeti” (Kiwa hirsuta) - Tohto cca. 15 cm dlhého živočícha objavili v roku 2005 v Tichom oceáne, v hĺbke 2200 metrov.
  • zakrpatené oči - Chýba im pigment, takže živočích je pravdepodobne slepý.
  • štetiny - Na ich povrchu sa nachádzajú chemosyntetické baktérie, ktorými sa živí tento živočích.
  • klepetá

Animácia

  • chrlič čierneho dymu - Voda, ktorá z neho vyviera, je veľmi horúca (jej teplota môže dosahovať až 400 ºC), je bohatá na rozpustené železo, síru a meď.
  • chrlič bieleho dymu - Vyskytuje sa zriedkavejšie ako chrlič čierneho dymu. Chrlí svetlú vodu, ktorá je bohatá hlavne na bárium, vápnik a kremík.

Súvisiace extra

Pobrežná abrázia

Vlnobitie vyvíja na jednotlivých častiach pobrežia obrovský ničivý účinok. Pozrime sa, ako...

Horské podnebné pásmo

Určujúcim faktorom horského podnebného pásma je nadmorská výška.

Morské slapy

Jav morského prílivu a odlivu vzniká kvôli gravitačnej sile Mesiaca.

Zemetrasenie

Zemetrasenie je jedným z najničivejších prírodných javov Zeme.

Vodopád

Vodopády vznikajú tam, kde vodný tok prepadá cez strmý zlom koryta rieky.

Vznik Atacamy

Atacama je najvyššie položenou a najsuchšou púšťou na Zemi.

Vznik oblakov

Keď teplota ochladzujúceho sa vzduchu dosiahne rosný bod, nadbytočná vodná para sa kondenzuje.

Cunami

Vlny cunami sú veľmi vysoké vlny s obrovskou ničivou silou.

Added to your cart.